1. Títo si žijú pod hladinou mora
Fascinovalo ma najmä to, že sa svojím sfarbením náramne podobali svojmu prirodzenému prostrediu. Bola som nadšená múdrosťou týchto morských živočíchov, že sa dokážu zamaskovať v každom prostredí tak, že s ním tvoria farebnú jednotu. Môj muž mi vysvetlil, že oni sa maskujú tým, že si to prostredie podobné farbe seba, dokážu nájsť.
No, teraz aby som premýšľala, kde asi by som sa mohla so svojím sfarbením zašiť ja:-)
2. Hlavné mesto Kréty – Heraklion
Absolútne sa mi nepáčilo, zrovna tam prerábali celú pešiu zónu ako nedávno aj u nás v Piešťanoch:-) Ale nielen preto. Bolo to najšpinavejšie miesto celej Kréty a takmer pre každú tavernu „pracovali“ nadháňači, ktorí odchytávali turistov na ulici a pozývali ...
A predsa len niečo! Heraklion má zaujímavé letisko. Pristávacia aj štartovacia dráha je strašne blízučko mora:-)
3. Knossos – druhá najnavštevovanejšia historická pamiatka Grécka po Akropole
Z niekdajšieho najväčšieho paláca minojskej kultúry vybudovaného v období 1 900-1 350 p.n.l. ostali dnes už len zrúcaniny. Palác bol zničený zemetrasením a následným požiarom a niekoľko tisícročí bol pod zemou. Na konci 19. storočia sa rozhodol na základe „informácií“ z Homérovho diela „vykopať spod zeme“ tento palác archeológ Arthur Evans. Mal v sebe obrovský entuziazmus a trvalo mu približne 30 rokov, kým nám odhalil to, čo vidíme dnes. Bol to úžasný chlapík, celú tú drinu mnohých ľudí financoval z vlastného vrecka.
Pod zemou objavil samé skvosty. Napr. cca 1 500 miestností , ktoré boli v 4 poschodiach!
Ja oceňujem, že už vtedy (!) tam mali vlastných colníkov a účtovníkov:-)
Môj muž oceňuje, že už vtedy (!) tam mali vlastný vodovod a vlastnú kanalizáciu:-)
4. Príroda Kréty
Nedá sa na nej kritizovať nič. Je úžasná napriek tomu, že tam celé leto neprší. Pršať začína približne v septembri a najdaždivejšie mesiace sú december a január. Na ostrove je samá oliva a majú perfektne vymakaný zavlažovací systém aj v tom najobtiažnejšom teréne. Nedozvedela som sa, či je to z dotácií eurofondov, alebo za vlastné:-)
5. Chania – prenádherné mestečko
Toto mestečko malo ostať hlavným mestom Kréty! Malebný prístav, romantické uličky, pohodička, akú mám rada ...
6. Krétske vnútrozemie, krétsky vidiek
Turistov takmer nič oproti tomu, čo pri mori. Prešli sme okruh náhornou plošinou Lasithi. Bola to naozaj rovinka medzi horami s priemerom cca 8 km. Parádička! Fakt niečo pekné pre oči.
Okolo plošiny cestička a dedinky. Tam by som poslala na exkurziu každú feministku!:-)) Muži si sedia pred domom, bafkajú, kecajú, popíjajú a sledujú dianie okolo. Ženy som sedieť nevidela:-) Hoci nie som až taká antifeministka, aby som „trpela“ až toto, aj tak som najviac zo všetkého zazlievala tým ženám to, že pomaly už vo veku tesne nad 40 sa obliekali celé do čierneho a ešte aj tie šatky na hlavách mali čierne! Veď ak to bolo len proti slnku, určite by sa viac hodila iná farba:-)
Krétsky vidiek ma napriek tomu očaril tuším najviac z celej Kréty. Normálne som im začala závidieť, že si žijú bez stresu, kašlú na nejaké hodiny, že majú siestu a na všetko kopec času ...
Zároveň priznávam, že ... už by som si asi nezvykla tak žiť. Do čierneho sa neobliekam už ani na pohreby... (ale tak niečo medzi tým a týmto tu – to by šlo:-) )
7. More, more ...
To jediné mi na Slovensku chýba ( a nie som jediná:-) ).
No čo, o rok zas niekde vybehnem a vyšpliecham sa do zásoby na celý ďalší rok:-)
