Janka Remešíková
Má to krídla, čo to je?
V záhradke nemáme len kvietky, stromy a kríky, tam to žije aj rôznymi živočíchmi, od najmenších po trošku väčšie.
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
V záhradke nemáme len kvietky, stromy a kríky, tam to žije aj rôznymi živočíchmi, od najmenších po trošku väčšie.
V týchto dňoch na konci jesene bohato obdarovaných hmlou, dažďom, mrholením, skracovaním sa dní som si dopriala fotospomienku na dni slnečnejšie, keď to v záhradke kvitlo, hemžilo sa hmyzom ...
Záhradky v lete neprázdninujú ani nedovolenkujú. Užívajú si leto plnými dúškami. Kvitnú, rastú, rodia. Často sa nechajú rozmaznávať, obsluhovať, s úsmevom dirigujú svojich rodičov.
Je už isté, že máme po májovom výdatnom daždivom období. Od zajtra začíname obdobie júnové, uvidíme, či budú s májom dvojičky v kvantite a kvalite dažďa.
Kto by nepoznal Terchovú? Rodisko jedného zo slovenských zbojníkov. Jurko Jánošík sa k tomu hrdo hlásil. Máme aj takých, čo to zatĺkajú. Kým im to nedokážu:-)
Jééj, to bolo radosti, veselosti! Máme striebro! Naša hokejová sláva sa vracia! Hokejoví fanúšikovia boli v extáze. Ja s nimi.
Toto obdobie včasnej jari milujem odjakživa. V prírode sa začnú diať tie každoročné zázraky, ktoré sa mi nikdy nezunujú. Všetko zelené ožíva a ja sa pridávam. Nasiaknem nejakou životodarnou miazgou, neviem obsedieť vnútri.
Odložila som si z každej mincovej slovenskej korunky niekoľko kusov. Pridala som ich tam, kde už si roky odkladám mince, ktorými sa dnes už nikde nedá platiť. Nerobím to nijako systematicky, nazbierali sa mi náhodne, ostali mi ako neminuté z našich cestovačiek. Tak sa na ne mrknite:)
Po Neapole to bol balzam na dušu. Syrakúzy sú pomerne kľudné sicílske mestečko, v ktorom čas neznamená nič. Nejaký cestovný poriadok; kdeže, kdeže! Busstation sú v meste dva druhy. Oranžové a modré. Mestské a mimo mesta. V Syrakúzach je takmer komunizmus:) Mestská doprava oranžovými pikolíkmi je grátis! Sú to cca 10-15 miestne busy, jazdia s otvorenými dverami a majú daný okruh po meste. Kým sme to zistili, prešli dva dni a to sme sa tešili, že jazdíme na čierno, lebo strojčeky na lístky nefungovali ani v jednom pikolíku a my sme si mysleli, že sú len pokazené:) Syrakúzy sú mestečko, kde sa narodil aj zomrel Archimedes a behal tam nahý po uliciach, keď kúpajúc sa vo vani objavil, že koruna vládcu Hierona je pančovaná striebrom a nie je z čistého zlata.
Vybehla som si s dcérou-cestovateľkou na pár dní na Sicíliu a cestou sme sa zastavili na takých pekných miestečkách, ktorých už samotné názvy nesľubujú nič iné len pohodičku. Neapol ma sklamal. V pohode som uvidela a neumrela:) Veď je to mesto s najväčšou kriminalitou v Taliansku v kategórii lúpežných prepadnutí. Je mi jasné, že lúpežné prepadnutia nepraktikujú na domácich. Keď mi dcéra rozprávala o fintách lúpežných prepadačov, zo svojej hotovosti som so sebou nosila tak max. desatinku. Zvyšok som konšpiratívne ukrývala v priestoroch, kde sme bývali. Skriňa, postele a podobné somarinky ma ako skrýša nezaujímali, zvyčajne som ukrývala za zrkadlo v kúpeľni:) Talianski guardiani boli perfiš. Nerobili nič iné, len strážili nekriminalitu. Keď videli moju dcéru s foťákom voľne zaveseným na krku, pristavovali ju a dohovárali, že by nemala takto ...
Však to poznáte, že radšej vyhorieť ako sa sťahovať. U nás to až tak neplatilo, lebo na sťahovanie sme si objednali profíkov. Od svojpomocného sťahovania nás odradila najmä tisícka kníh, kopa skla, obrazov a kvetov. Prostredníctvom profíkov naše sťahovanie trvalo len 5 hodín - včítane aj vyloženia na novom. Nič sa nepoškodilo, všetko zabalili za 4 hodiny tak, že som asi mesiac vybaľovala:) Profifirmu musím pochváliť najmä za to, že nám zapožičali krabice až do doby, kým sme mali skrine. Nemenujem ju, však aj preto je tak málo foto zo sťahovania, že mazanie jej názvu z každej z asi 80 krabíc by môjmu mužovi trvalo asi tak 5-násobne dlhšie ako samotné sťahovanie ....:)
U nás doma platí Čo mesiac - to mesiac knihy. Alebo Náš byt - byt knihy. Knihy ma jedného dňa expanziou svojho nami prideleného priestoru vytlačia z bytu. Vyhodia ma na ulicu. Keby to spravil môj muž, tomu by som ešte odpustila:)).
Žiadna póza. Netušili, že ich niekto fotí. Ten niekto bola moja dcéra a foto nie sú staršie ako jeden mesiac. Sú to ľudia, akých stretávame všade, ale títo sú ... no ... mimoriadne fotogenickí...:)
Moja dcéra sa v polovici januára t.r. vybrala na takmer 3 týždne za slniečkom do Thajska. Stihla z Prahy odletieť deň predtým ako pražské letisko dočasne prestalo fungovať pre víchricu. Z Thajska sa vrátila nadšená ako z každej exotickej cesty a chvíľu jej trvalo, než sa asimilovala späť na život na Slovensku. Lebo v Thajsku sa žije trošku ináč ako u nás. Na pracovný a časový stres tam všetci kašlú, peniaze sú pre nich dôležité len v množstve nevyhnutnom na prežitie. Čiže najesť a obliecť sa. To je jediná priorita života bežného Thajčana. Milujú deti, majú ich v neúrečnom počte a nejaké to naše že keď na dieťa nemám dostatok peňazí, tak ho radšej mať nebudem, tam určite neplatí.
Bolo ako nebolo... Bolo ako nebude... Bude ako nebolo ...
Už asi 13 rokov bola neďaleko nášho sídliska jediná – jedna benzínka. Donedávna mali všetky benzínky v Piešťanoch rovnaké ceny. Boli sme všetci prekvapení, keď nedávno začali s výstavbou ďalších dvoch benzíniek tesne vedľa seba a priamo pod oknami nášho balkóna. Tak som tú výstavbu mala ako na dlani...:-)
Aj keď ma Kréta neočarila až tak ako chorvátske ostrovy (ani neviem sama prečo), určite na ňu budem spomínať v dobrom:-). Páčila sa mi tam pohoda a dobrosrdečnosť miestnych; páčilo sa mi, že pri jazdení na cestách neboli predpisy to najdôležitejšie zo všetkého; páčilo sa mi, že ten ostrov má aj hory vo výške cca 2 500 n.m. a má aj more; páčilo sa mi, že sa tam ľudia dožívajú v priemere 76 rokov života napriek tomu, že fajčenie je takmer národným zvykom. A mimoriadne sa mi tam páčilo to, že zelenina a ryby sú tam hlavnou potravou a k tomu výlučne olivový olej. Lebo Kréta je proste ostrov olív ...
Celú zimu sa teším na jar. Pre všeličo. Aj preto, že v prvé slniečkové jarné dni „oprášim“ bicykel, usmejeme sa na seba a ... ideme! Tam, kde autá nechodia a kde je peši ďaleko. Bicykel patrí medzi mojich kamarátov ...