Janka Remešíková
Koncert v Adršpachu
Išli sme z túry a videli sme, že okolo Pískovny sa niečo deje. Pískovna je zatopený lom a dodáva Adršpašským skalám čaro, ktorému sa mi nepodarilo odolať. Veď som ani nechcela.
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
Išli sme z túry a videli sme, že okolo Pískovny sa niečo deje. Pískovna je zatopený lom a dodáva Adršpašským skalám čaro, ktorému sa mi nepodarilo odolať. Veď som ani nechcela.
Čechy, Moravu a Sliezsko som odjakživa navštevovala rada. Určite aj preto, že som vyrastala neďaleko hraníc, ktoré tam vtedy ešte neboli. Cítila som sa tam ako doma a to platí doteraz.
Prihlásených bolo omnoho viac než zúčastnených:-) Tuším sa ten počet zredukoval kvôli náhlej neúčasti Vikiho, ale nevyčítam mu ani trošku ... My dvaja s Grzegorzom Grabowskim sme to mali dojednané na viac ako 100% a tak nám nemohlo nič zabrániť prísť do Terchovej.
Po tej dcérinej sms o výsledku vládnej koalície sa mi domov chcelo vrátiť ešte menej ako pred tou sms. Na dovolenku si nikdy neberiem hodinky, nestarám sa o dátum, nečítam noviny, nesledujem TV. Dvakrát sa mi podarilo dostať na net na polhodinku, ale to len hlavne kvôli tomu, aby som si pozrela novinky na tomto blogu:-).Na skok som si zašla aj po najnovšie politické informácie niekedy pred týždňom a moja prudká asi 5-minútová slovná reakcia skončila, keď mi pán od susedného počítača povedal po slovensky: „Ale pani, už sa toľko nerozčuľujte nad tou politikou ....“.To bolo moje jediné chvíľkové rozčúlenie na celej dovolenke.
Keď dvaja zažijú spolu niečo a potom to každý z nich vyrozpráva po svojom, môžu z toho vzniknúť dva rôzne príbehy. Rada čítam cestovateľské príbehy Borisa Filana, rada som si prečítala aj knihu Ibrahima Maigu „Slovensko, osud môj, ty kokso!“ Pri čítaní tejto knihy som sa ubezpečila o tom, čo som už dávnejšie tušila. Boris Filan vyrozpráva svoj zážitok prifarbený svojím pohľadom, svojím precítením, pretaví ho v sebe v obrázok, ktorý je jeho vlastným dielkom a ... mne sa to páči!:-) Ja to robím tiež tak (nijako vedome) a keď ma dcéra „odhalila“, použila výraz, ktorý sa u nás už udomácnil: „Povedala si to tak po filanovsky“:-)
Moja staršia dcéra je rodený cestovateľ. Kľudne sa vyberie stopom do Ruska, potom bez stopu do Maroka, niekedy sa len tak rozhodne omrknúť Paríž, Krétu, Athény, Cyprus, Pobaltské republiky a všeličo iné. Jej úžasné zážitky sú pre mňa vždy inšpiráciou, ale kdeže ja a cestovať len tak s batohom na chrbte a nevediac, kde a kedy budem spať....!:-) Pri vlaňajšej akcii jednej leteckej spoločnosti ma za pár sekúnd „prehovorila“ na odlet do Amsterdamu...