Snažili sa nás naučiť všetkým tým princípom socialisticko-komunistických zákonitostí, ktorým sme nerozumeli, nechápali, nevedeli ... Boli síce na prvý pohľad veľmi pekné, zaľúbeniahodné sa na prvé počutie, ale uverili sme im ešte menej ako večnosti lásky ...:-)
Slogan: „Každému podľa jeho potrieb“ bol „hitom“ ľudí, ktorí bez akejkoľvek účasti činnosti mozgového zapojenia priali VŠETKÝM VŠETKO; vôbec im neprekážalo, že nevedeli ako, komu a koľko a prečo ...
Slogan: „Každému podľa jeho zásluh“ – to už znie uškám krajšie a prijateľnejšie, lenže ... no ... tie zásluhy...:-) Tie sú teda tiež poriadne subjektívne sústo a podľa rôznych okolností môžu byť rôzne...:-) Ja by som si veľmi priala, keby to niekedy raz (alebo aj hneď rovno TERAZ!) fungovalo presne takto:-)
Keby ... :
- každý mal všetko, čo potrebuje
- každý mal všetko, čo si zaslúži
- každý mal všetko, čo potrebuje a ešte si to aj zaslúži:-)
Zákon zachovania hmoty platí už veľmi dlho a pravdepodobne aj bude platiť ešte veľmi dlho:-)) Preto ma len tak (ani neviem prečo a len tak mimochodom:-) ) napadlo: Existuje nejaká spravodlivosť medzi: VSTUPOM hmoty nejakého jedinca a VÝSTUPOM hmoty toho istého jedinca?:-) Stále mám nejaký taký neistý pocit, že medzi tým VSTUPOM a VÝSTUPOM sa nejakým (ne)zázračným spôsobom vytvorí fuga typu čiernej diery. V tej sa to namieša vareškou, ktorá má veľmi svojské vlastnosti. Tá nešťastná vareška namiešala jednému LEN podľa jeho potrieb a tomu druhému sa pri miešaní VYKAŠĽALA na nejaké tie jeho zásluhy ..:-)
Hlavné je však to, že MRH je už navždy za nami a je len úsmevnou „históriou“ ...:-)
