Nevymenila by som si plat pokladníčky v hypermarkete za ten svoj.
Viem, že ani ona by si nevymenila ten svoj za ten môj.
Ja viem prečo by sme nemenili obe dve:)
Ja by som nemenila preto, že preloží vlastnými rukami denne z miesta na miesto možno tonu tovaru. Sedí na jednom mieste a jej práca je monotónna, ale inak užitočná nám všetkým. A má ešte k tomu aj hmotnú zodpovednosť za všetky zinkasované peniaze.
Ona by nemenila so mnou preto, že by ju (možno) nelákalo študovať denno-denne vo vlastnom (ne)voľnom čase neustále nové novinky všetkých zákonov, ktoré potrebujem k svojmu výkonu povolania. Tiež by ju možno odradilo vyštudovať si popri zamestnaní VŠ. Možno by ju odradilo aj to, že za svojou prácou by ku klientom musela precestovať denne stovku a viac km.
Možno by sa jej ani nepozdávalo mať pracovnú dobu dlhšiu ako 8 hodín.
Na maturitnom stretku po 30 rokoch už moja konškoláčka Oľga ako stredoškolský pedagóg s manželom lekárom ani zďaleka neboli na prvom mieste v rebríčku platov.
V pohode sa mi podarilo sa im vyrovnať:)
Nijako moc sa z toho neteším.
Keď tak začnem premýšľať nad užitočnosťou práce Oľgy a jej manžela - lekára, potom ešte do toho sa mi zamoce tá pokladníčka z toho hypermarketu, tak fakt neviem-neviem:!)
Je to ešte horšie ako to "byť či nebyť"?:))
