Bola som strašne slabý hubár. Nevýkonný. Najmenej výkonný z našej rodinky. Zbieranie húb bolo mojou neobľúbenou činnosťou. Bola tu nuda. Nuda proti tomu, čo boli moje iné záujmy:-)
Ale pre môjho otca to nuda nebola. Bola to činnosť, ktorá mala v sebe všetko, čo človek potrebuje. Pobyt na čerstvom vzduchu, šport, užitočnosť, zárobková činnosť ... proste rekreácia:-)
Otec bol perfektný odborný dozor: „ Neflákaj sa tu! Neulievaj sa! Benzín na cestu nebol zadarmo! Zohni sa poriadne pod každý stromček! Hľadaj v tráve rukou a nie palicou! Keď nedočiahneš pod stromček rukou, čupni si, ľahni si a hľadaj!“
Vždy som zo slušnosti niečo našla. Keď som nenašla, brat mi „požičal“ zo svojich nazbieraných a potom som mu musela vracať v písaní domácich úloh a v iných domácich prácach:-)
Domov sme sa vrátili až keď sme mali nazbieraný plný kufor našej Š-1202. A že to bol riadne veľký kufor!:-)
A potom doma to začalo všetko odznova ... Triediť, čistiť, krájať, sušiť ... Sušili sme všade. Na povale, medzi oknami, na všetkých stoloch, na všetkých skriniach, na dlážke ...
V tom období bola vôňa húb mojím parfémom, aj tak som vtedy žiadny iný nepoužívala:-).
Varenie húb mi už až tak nevadilo. Fakt mi chutili a chutia dodnes. Poznám všetky existujúce aj neexistujúce recepty:-).
Dodnes neviem odborne pomenovať ten druh huby, ktorej otec hovoril „čop“. Pamätám si, že to bol pomerne vzácny druh (čo sa týka množstva, miesta a času výskytu) a nikdy nebol červivý. Najviac mi chutil v kapustnici. Tiež si pamätám, že otec nám zakazoval ochutnať ho surový, vždy sa musel dlho variť. No a keďže nikdy nemal žiadne červíky, je možné, že tuším prečo ...:-)
Na Kysuciach sa zjedlo všetko. Nebol to kraj taký úrodný ako dolniaky. Kuchtili sme si všeličo a všetko to bolo mňam – mňam. Zrovna nedávno sestra spomínala, že po dlhom čase natrafila v mäsiarstve na Morave na bravčové hrubé črevo a po dlhých rokoch upiekla doma našu pochúťku z detstva (hovorili sme tomu „bachorky“). Naplnila to črevo postrúhanými zemiakmi a vypiekla do chrumkava v rúre na bravčovej masti s oškvarkami. Keď povedala svojim synom, čo to je, najskôr boli veľmi nedôverčiví ... ale potom ... musela vycestovať do toho moravského mäsiarstva znovu:-)
Odkedy som sa odsťahovala z rodičovského domu, už nikdy som huby zbierať nebola. A môj muž by nikdy žiadne iné nezjedol, len tie, ktoré nazbieral môj otec alebo moji súrodenci. Lebo len oni vedia a poznajú:-).
Aj keď hruby nezbieram, suším si ich (raz darmo, mám dobrých súrodencov a myslia na mňa:-) ).Suším v detskej izbe, ktorú sme zdedili po dcérach. Suším na dlážke, kde inde, keď skrine plné kníh máme až po plafón:-)
Tu sú tie najkrajšie z nich PRED ....
A tu je môj parfum ...:-)
