1. Podkovičky na opätky "večných" topánok.
Krásne klopkali a k bagančám aj pristali svojím imidžom.
Jedného dňa mi ich výrobcovia vymenili za vymeniteľné umelohmotné.
Dnes už len topánky zodrať a kúpiť nové.
2. Nosenie vody vo vedrách zo studne.
Keď ešte nebol vodovod, neboli ani tie EÚ dotácie naň, ani tie "povďačnosti" za dotácie k niečomu, čo by malo normálne, že to máme.
3. Pranie plienok v práčke s vírivkovou vrtuľou.
Poznám dôverne. Bolo treba nahádzať, potom vyhádzať, potom napustiť plnú vaňu vody, vypláchať, vyžmýkať v rukách, zavesiť na šnúru. Aj v mínus 10-15 C.
Bacha dávať pri manipulácii s materiálom hlavne vtedy, keď je vonku mrzno:)
Vtedy sa dalo polámať.
4. Vyšívanie, štrikovanie, háčkovanie ...
No komu to hovoriť, o čom to bolo?:)
To nádherné trávenie času, keď sme sa tešili, že naše detičky budú také že "outlook", ale vtedy sme tomu hovorili, že sú originálne a pekné a milé:)
5. Nechávanie kočíka pred obchodom
Aj mňa dnes ako nemamičku stresuje to, že ako dnes všade treba prenášať svoje dieťa. Úplne všade.
Priznávam, že obe moje dcéry si prespali v jednom kočíku všetky moje nákupy v tých soc. obchodoch.
Vziať košík, do neho nejakú ryžu, kompót, múku, detskú krupičku ...
Keď sa ma dnes dcéry pýtajú, ako som ich vozila v jednom kočíku, priznám sa im, že boli uložené tak nejako jedna na druhej, lebo medzi nimi nebol vekový rozdiel viac ako len niekoľko mesiacov.
Kočík si vytrpel svoje, ale dcéry možno aj vďaka svojmu niekoľko mesačnému rozdielu v tom jednom mechu sú prvotriedne kámošky dodnes:)
