Zúčastnil sa v Rakúsku jednej akcie ako rozhodca lyžiarskych pretekov na tráve. Večer bolo mecheché a on tam prišiel už v čase, keď široko – ďaleko vládla hlboká tma. Lyžiarska lúka nebola osvetlená a hrala tam kapela, tancovalo sa, pilo, šantilo, zabávalo ...
V dámskej volenke ho prišla pozvať do tanca „strnisková kobyla“. Bola štíhlučká ako prútik, mala biele nohavice, okamžite si s ňou „zaválčil“ (teda zatancoval valčík na provizórnom tanečnom parkete na lúke). Dámska volenka mala pokračovanie ... Dáma ho pozvala do neďalekého lesíka, vyzliekla si tie biele nohavice a ... a ... no ... kamarát sa zachoval ako chlap, ktorý strniskovej kobyle neodmietne pozvanie žiadneho druhu ...:-)
Keď sa vracali z tmavej lesnej lúčky, opäť bola na parkete dámska volenka a dáma ho opäť pozvala na parket. Lenže medzitým pre tancachtivých postavili osvetlený tanečný parket.
Kamarát síce tancoval, tancoval, ale vôbec nie šantivo a zábavne ... najskôr zaregistroval všeobecný rehot svojich kamarátov...
Keď nechápal, prečo sa tak rehocú, tak sa pozrel na svoju spolutanečnicu - strniskovú kobylu za svetla a videl ...Tá dáma mala na krku najmenej šesťdesiatku a môj kamarát bol vitálny štyridsiatnik!:-)
Ach, ja klebetnica!:-)