Cestou sme sa mali zastaviť u Bídžiskinho kámoša, ktorý nám tu brigádu vybavoval. Ten jej kámoš bol už pol roka jej láskou, ešte sa nikdy nevideli, ale toľko si písali, že z tých listových iskierok sa vznietila láska ako hrom!:-).
Všetky tie Bídžiskine listy som písala ja.
V škole cez hodinu. Bídžiska si len dala inzerát do zoznamky v Mladom světe (aj s fotkou), ale písať sa jej už nechcelo (čo zas mne sa chcelo vždy:-)) ).
Celou autostopovou cestou Bídžiska nariekala, že nevie, o čom bude s tým chalanom kecať, ako sa ma správať, čo bude robiť a že ani nevie, či sa jej bude páčiť a že je to fakt celé trapas, že sa do seba zaľúbili skôr, ako sa videli. Kámoška je kámoška a tak som sa ponúkla, že prvý deň zahrám (a na druhý deň povieme pravdu), že Bídžiska som ja, veď mne to bolo úplne jedno a už som predsa hrala v nejakých tých školských divadielkach, tak čo ...:-)
Slávek nás už čakal celý nedočkavý (tiež bol celý nesvoj) a tak sme sa predstavili: Ja ako Bídžiska a Bídžiska ako ja:-) Chvíľu na mňa pozeral a potom povedal, že vyzerám trošku inak ako na tej fotke v Mlaďáku, ale ani pohľad na skutočnú Bídžisku ho nenavigoval správnym smerom:-)
Bol do mňa (akože Bídžisky:-) ) tak zaľúbený a tak to prejavoval, že sa mi už hneď chcelo povedať, ako to je, ale sľub je sľub a tak som hrala počas celej jednodňovej doby karantény:-)
Lenže prišiel deň druhý a Bídžiske sa Slávek ani trošku nepáčil; veď aj prečo, keď si ju celý čas ani len nevšimol. A tak som „hrala“ to divadielko aj deň druhý a potom ešte tretí. Po treťom dni som odmietla a povedala pravdu. To teda bolo!
Vlastne bolo už „neskoro“:-) Slávek už pravdu odmietal a trval na tom, že zaľúbený je až po uši do mňa a Bídžiska (tá pravá Bídžiska!) je pre neho luft.
Lenže ... za mnou na ďalší deň mal prísť môj kámoš, MOJA listová láska!:-) Bola „kvalitnejšia“ AJ o to, že my sme sa už 3-krát aj naozaj stretli a tak žiadna fiktívna „zámena manželiek“:-)) neprichádzala do úvahy.
Slávek o mňa všemožne „bojoval“, ja som bola tvrdá a trvala si na svojom. V predvečer príchodu mojej listovej lásky sa po hádke so mnou išiel sám člnkovať. A potom v tej najhlbšej vode skočil z člnku ...
Neutopil sa. Zachránili ho...
Ja som sa po troch mesiacoch vrátila domov k rodičom, svoje listové lásky som uložila do svojho spomienkového archívu a o nejaké 4 roky som sa šťastne vydala.
Za toho svojho suseda - od detstva najlepšieho kamaráta, ktorý mi vtedy požičal tých 80,-Kčs...:-)
