Keď sa niekto k nej, jeho milovanej, čo len priblížil s úmyslom baliť ju, zmlátil ho! Často som mu fúkala rany schytané pri tom a poľutovala ho.
Z chalana sa stával mladý muž. Veľmi inteligentný, veľmi múdry, vedel všetko to, čo som nevedela ja.
K nemu najradšej som chodievala vyspovedať sa zo svojich nešťastných lások, dlho som mu kecávala o svojich chalanoch, vždy ma trpezlivo vypočul, nikdy sa nestalo, že by si pre mňa nenašiel čas. Plakávala som mu na ramenách a nechala sa utešovať jeho chápavými slovami. Jeho pohladením...
Vedel o mne všetko.
Bolo to na oplátku.
Aj ja som vedela všetko o ňom.
Prešiel istý čas a môj najlepší kámoš sa rozhodol, že sa ožení. To bola bomba!
Môj brat, jeho tiež veľmi dobrý kamarát, mu ešte tesne pred svadbou (na moje tajné odporúčanie:) ) dohováral: " To fakt si ju chceš vziať? Takú hroznú babu? To čo Ťa napadlo? Rozmysli si to ešte, prosím ťa, veď si môj kamarát, dobre ti radím, dobre poznám tú babu. Je fakt nemožná."
Môj kámoš ale nedbal na podobné rady, proste sa rozhodol a tú nemožnú babu si aj vzal!
A medzi svadobčanmi som bola aj ja.
To ani nehovorím, ako často mi ho potom bolo ľúto.
Ženu mal fakt na pohľadanie!:) Viem naisto o nej svoje. Napr. viem to, že ešte skôr, ako sa rozhodla vydať sa za neho, dala si ho otestovať na test vernosti svojej najlepšej kamarátke, vychýrenej sexi-krásavici. Požiadala ju, aby ho jedného večera, keď sa hlavne pilo a tancovalo, skúsila zviesť. Nepodarilo sa, skoro sa vrátila s modrinou na ksichte!:)
Môj kamarát bol po svadbe príkladný manžel. Spolu so svojou ženou sa starali o svoje dve rýchlo po sebe sa narodivšie detičky, robil samé samé nočné a poobedné, aby to všetko postíhal. A nikdy pritom nereptal.
Moje šťastie, že sme aj po jeho svadbe ostali kámošmi a vždy som ako prvá vedela ako mu je, čo prežíva...
A on to isté vedel o mne.
Prežil v pohode aj to, keď sa jeho žena rozhodla podnikať a často prichádzala domov až po večeroch. Dokonca jej uvaril jej obľúbenú cesnakovú polievku a tešil sa z jej príchodu.
To som síce moc nechápala, no ale čo, nájdu sa aj takí muži!
Keďže to bol môj najlepší kamarát, nekafrala som mu do toho, bola som rada, že je v manželstve spokojný a že je stále šťastný a že má pocit, že si dobre vybral.:)
So svojím najlepším kámošom z detstva sa pravidelne stretávam už niekoľko desaťročí.
Dokonca nám náhodou vyšlo aj to, že celý ten čas bývame nielen na jednej ulici.
A posledných 30 rokov aj na spoločnej adrese:)
