Známy bol asi 20 rokov tuhý fajčiar. Od 14 rokov. Jedného dňa sa rozhodol, že fajčiť prestane a aj prestal.
Kým ešte prestal, tvrdo potláčal akékoľvek reči o čo len zmienke, že by mal prestať fajčiť. Je to jeho vec a hotovo! A druhí nech sa nestarajú, ani on sa nestará do druhých.
Potom prestal fajčiť zo dňa na deň a bol na to patrične hrdý a všade o tom rozprával. Časom sa tým vypracoval na kvalitného samochválcu:)
Keď bol asi tak 5 rokov ortodoxným nefajčiarom priam z duše nenávidiacim všetkých fajčiarov, začal mať podozrenie, že jeho 16-ročný syn fajčí.
Vyrozprával mi to takto:
"Šušňák jeden negramotný, čo si myslí o sebe? Že ma ogabe? Viem, že tajne fajčí. Mňa teda neogabe. Mňa nie!"
"Áále, čo by ťa neogabal" - hovorím mu a pokračujem: "Môj brat roky takto ogabával otca a otec to bratovi všetko zožral. Lebo ho nekonečne miloval ako svojho jediného syna. Keď prišiel brat na vikend domov a bol ofajčený, tak ho otec ešte ľutoval, že nebolo vo vlaku voľné miesto inde len vo fajčiarskom vagóne."
"Mňa neogabe, zasranisko hnusný! Však aj minule chcel, ale prekukol som ho!" - pokračuje známy.
"Jak si prekukol?"- ako obyčajne zvedavá baba, teda ja:)
"No normálne som ho prekukol. Prišiel domov, smrdel cigaretľami. Pýtam sa "fajčil si?" a on, že "nééé". Ja ti dám také "nééé", počkal som si, keď išiel na vécko a čo si myslíš, že som našiel vo vačku jeho vetrovky?!"
Uhádla som!:)
"Kreténisko nezdarné, však včuľ uvidí, čo je to život. Už ani korunu neuvidí, ani halier! Nebude on fajčiť, hnusáčisko jedno, za moje!" - rozohnený známy.
"Jak že za tvoje?" - ďalšia moja zvedavosť.
"No za moje! Dávam mu 400 korún vačkové a ani halier z nich nepôjde na tú hnusobu!" - zadekľuje známy.
"Ale vieš, ja si myslím, že keď už dáš niekomu peniaze, v tej chvíli sa stávajú jeho majetkom a môže si s nimi robiť čo chce. Už nie sú tvoje, už sú jeho." - to je môj názor.
"Žádné také na mňa neplatí! Peniaze mu dávam na kofolu a podobné somariny, ale na cigaretle ani náhodou!" - bráni sa môj známy.
Tak takto by sa mi ani náhodou nechcelo vychovávať svoje deti, ale to som si len pomyslela a známeho som ponechala vyzúriť sa v mojej prítomnosti, lebo mi to nijako neškodilo:)
