Asi najväčším problémom lásky je, že jeden ľúbi viac ako ten druhý. Alebo ľúbi len jeden a ten druhý nie; nechce.
Ja som mala v živote na lásku šťastie. A preto by sa mi radilo ľahko:-). Prišla (láska) ani neviem ako a ... neodišla:-). Mala som na ňu také šťastie, že som rada, že som sa v niektorých obdobiach svojho života nestala polyandričkou:-))
Doteraz presne neviem, v čom som mala „zásluhy“, ale vcelku veľmi presne viem, čomu sa v láske treba radšej okľukou vyhnúť.
A v mojej Poradni pre lásku by som radila, že:
- láska by sa nemala uháňať a už v žiadnom prípade znásilňovať
- láska si prichádza a odchádza, kedy sa jej zachce a človek jej do toho moc nezakecá
- láska je vzácnosť nad vzácnosť; drahokam, ktorý sa nedá kúpiť žiadnymi peniazmi a peniazmi vyplatiteľnými darmi
- láska je niečo, čomu nemôžeme prikázať, zakázať, nútiť, urýchľovať, spomaľovať ...
- láska je mimo nášho rozumového chápania
- láska je niečo, kde neplatí žiadna univerzálna rada (ani v Poradni lásky)
Tieto moje rady sú len také všeobecné ciťáčiky (t.j. vyprodukované citmi)
A ďalšie moje rady by už boli len také všeobecné rozumáčiky (t.j. vyprodukované rozumom) a boli by:
Nevydávajte a nežeňte sa v prvom ošiali lásky! Teda asi tak v prvom roku zamilovanosti:-)
Keď už sa vydáte a oženíte, tak:
- kľudne sa hádajte o blbostičkách, to vám neuškodí a len prospeje adrenalínovému metabolizmu:-)
- hádkam o blbostičkách nevenujte viac než polovicu svojho života:-)
- usmejte sa na svojho partnera hocikedy a kľudne aj len tak bez príčiny. Ak vás ľúbi, nebudete si pripadať ako blbec:-). Neusmievajte sa len ústami, ale zapojte do úsmevu aj očká
- v pohode splňte všetky partnerove želania typu: vyniesť smeti, umyť riady, navariť, upratať, vyprať, ožehliť, nakúpiť, opraviť všetko pokazené... Nič vám to nedá (aj tak to treba spraviť a prečo nie radšej ako želanie a nie ako povinnosť?:-) ).
- nikdy sa nehádajte o peniazoch. Nestoja za to.
- nikdy neupodozrievajte z niečoho, o čom si myslíte, že by ste mohli. Aj tak nič nedokážete, len si poškodíte.
- ani len slovom nezaútočte na koníček svojho partnera
- doprajte partnerovi dýchať. Dýchať vlastnú slobodu. Ak mu na ňu siahnete, ani sa nestačíte nadýchnuť a máte po ňom!:-)))
A ja si takto šťastne v súlade so svojimi radami žijem v manželstve už takmer 30 rokov (o rok máme výročie:-) a vôbec našej láske neuškodilo, že sa v týždni vidíme až večer; že sme sa niekoľkokrát pohádali pred voľbami, že koho....; že sa málokedy zhodneme, čo v telke pozerať spolu; že môj muž neznáša dovolenky a ja ich milujem; že už 15 rokov doma nevarím nič mäsové a že môj muž si to potom pri každej príležitosti dopraje; že môj muž vyrába kôpky neporiadku v každom kúte bytu a ja len pri svojej posteli z nedočítaných kníh a novín; že ja som ukecaná a môj muž málo zhovorčivý; že on vie takmer všetko o všetkom a ja takmer nič o ničom; že jeho koníčkom je samoučnosť hry na trúbke a fujare v neskorých večerných hodinách a moje koníčky sú len samé prízemnosti...:-)
Ten najväčší rozdiel medzi nami dvomi je ten, že on ľúbi mňa a ja (okrem seba) aj jeho:-)
