Prečo milujem Vysockého...

Prahla som po každej informácii o ňom, po každej piesni, po každej básni. V zvláštnej eufórii a zanietení som počúvala jeho drsný, chrapľavý hlas a NIKDY mi nevadilo, že je v ruštine. Na ruštinu som zanevrela len na krátky čas v druhej polovici roku 1968, ale potom som si spomenula na Majakovského a bolo po zanevretí:-) Prečo milujem Voloďu Vysockého? Je to ťažké definovať podobne ako každý iný nadovšetko silný cit, ktorý sa v človeku zrodí a usídli sa v ňom tak hlboko, že rozum už stráca svoje sféry vplyvu:-). Asi pred dvomi mesiacmi som jedným dychom prečítala knihu Mariny Vladyovej "Vladimír aneb Zastavený let", ktorú vydalo v tomto roku jedno české nakladateľstvo. Marinka ju napísala ešte v roku 1987, sedem rokov po smrti svojho milovaného muža. A zas ma dostala!:-) Zas som to všetko, čo ona s ním, prežívala aj ja a Vysockij patrí k tým ľuďom, s ktorými by som sa chcela stretnúť, ani by som nemusela nič moc hovoriť (pritom priznávam, že to u mňa nie je vždy ľahké:-) ), len by som chcela vnímať jeho prítomnosť a cítiť to, čo jeho blízkosť dávala všetkým tým, ktorí mali to šťastie. Marinina úprimná výpoveď mi dala námet na premýšľanie, na zdeformovanú šejkspírovskú dilemu: Piť či nepiť?:-). Áno, zamýšľam sa nad tým, čo asi tak alkohol znamenal pre Vysockého? Bol jeho priateľom alebo nepriateľom? Ako to cítil on sám...? Čo si o tom myslíme my všetci ostatní, to je jasné a nie je to vôbec podstatné pre názor samotného Voloďu. Ale aj tak ... hriešna myšlienka ... čo ak by bez toho alkoholu nikdy Vysockij nebol tým, kým bol? Čo ak by sa nikdy nestal takým hercom, takým pesničkárom, takou osobnosťou, ktorá všetkým vyráža dych a ktorú tak obdivujem(e)? Priznám sa, že si neviem predstaviť, ako Vysockij vysedáva v čakárňach ordinácií lekárov so všetkými tými svojimi diagnózami, ako berie presne a načas všetky tie lieky, ako prísne dodržiava svoju životosprávu. A kedy by potom žil tak ako žil a kedy by mal inšpiráciu k svojím prenádherným pesničkám? Viem, viem ... teraz hlas "opozície" zakričí z pléna: "Ale keby nepil, mal by toho času omnoho viac a možno by jeho myšlienky boli ešte kvalitnejšie atd... " Nevieme, práveže nevieme, a keby sme vedeli, nevŕtalo by mi to v hlavičke. Určite ukážkovým príkladom je Jaromír Nohavica. S odchodom alkoholu kvalita ostala.Aj tak mi Vysockij chýba ... aj Karel Kryl, aj Jaro Filip, aj Peter Novák a aj a aj....!:-) Preto som dávno odpustila Voloďovi Vysockému, že odišiel skôr, ako som sa mohla s ním stretnúť a vychutnať si jeho prítomnosť. Milujem ho práve takého, aký bol a práve preto, že bol aký bol ... A nepremýšľam o tom, aký by bol, keby ...Vraj nikdy nikomu neotváral dušu, ale ja si aj tak myslím, že jeho duša bola otvorená až nadštandartne nad bežné pomery...:"Nemám rád ani seba zbabelého, neznesiem, keď chcú nevinného biť,a keď mi dušu preplnenú nehou slinia a násilím chcú otvoriť ..."Vladimír Vysockij v preklade Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej z knihy "Taký bol Vysockij". Kniha vyšla v nakladateľstve Obzor, n.p. v roku 1990.