Colník sa usmial a pustil nás „za hranice našich snov“ ...:-)
Ale moja dilema ma nepustila! Keď som doma môjmu mužovi oznámila tú novinku, že ... keby som vstúpila do strany, tak ... Tak ma div nevyhodil z domu! Nikdy viac mi nevynadal tak ako vtedy! Povedal mi, že radšej bude doma chovať sviňu ako členku komunistickej strany atd ...atd....Schytala som viac, než bol môj úmysel:-)
Keď som v robote odmietla tú „skvelú“ platovú ponuku, tak mi vynadali takmer tak, ako mi vynadal môj muž. A povedali mi, že kvôli mne prijali do strany troch robotníkov – ožranov a bitkárov len preto, aby mali splnenú podmienku, že jedného THP ( to som bola ja! – technicko-hospodársky pracovník;fuj napľuť na takých:-) ) môžu prijať až po prijatí troch robotníkov (jasné, že diktát proletariátu k diktátu THP musel byť zachovaný, aby sa náhodou tí THP nezmocnili moci:-) ).
Keď som sa okrem svojho muža radila aj s mojimi kolegami v práci, jeden z nich mi povedal: „Radšej stúp do h...na ako do strany“ a druhý mi povedal: “Jana, mysli na svoju rodinu a peniaze...“. Ten druhý už členom strany bol:-)
Krucinál! Najviac zo všetkého ma hnevá a hanbím sa, že tu dnes píšem, že som sa vôbec niekoho pýtala. Mala som SAMA vedieť, čo mám povedať na tú „skvelú“ ponuku ...
Priznávam, že táto „križovatka“ môjho života patrí k tým, za ktoré sa budem hanbiť až ... naveky amen:-)
Ešte viac sa hanbím vtedy, keď mi môj muž povie: „Keby nebolo mňa, tak dnes ...“
Hanbím sa a ešte viac ako moja hanba ma štve, že ... môj muž má zas raz pravdu, ktorej neviem oponovať ani mäkkým „f“:-)
