Včera neskoro večer som dostala sms od poľského kamaráta Grzesa. Pýtal sa, či mi nemá poslať fľašu s plynom.
Odpísala som mu, že ak to nebude ten osvienčimský, tak môže byť:))
Naša bežná manželská hádka niekedy na jar minulého roku prebehla hladko.
Ja som Marianovi vynadala do plynofobika a povedala som mu, že všetko vždy preháňa do najnemožnejších katastrofických fikcií.
Že plyn bol, je a bude.
On mi vtedy povedal, že raz nebude.
Že čo potom budem robiť.
Ja jemu, že to, čo všetci ostatní.
On mne, že každý sa má starať hlavne sám o seba a nie o to, čo všetci ostatní.
Ja som mu povedala, že keď tak určite vie, že raz plyn nebude, tak by mal o tom hneď teraz upovedomiť aj naše deti a celú ostatnú rodinu, nech sa nachystajú:)
Potom sme sa dohádali:)
(Moje hlavné dôvody PROTI krbu boli tie, že som si predstavila to zháňanie kuriva do krbu, samotné kúrenie a vymetanie krbu atd .... lebo som dosť presne odhladla, komu z nás dvoch asi by vznikla ďalšia povinnosť:) )
Potom si môj muž na záhrade postavil nový malý domček, akože dielňu.
V tej dielni je aj krb.
Odkedy máme v tej dielni krb, odvtedy máme aj obrovské zásoby nejakého biopaliva, boli sme spolu kúpiť v jednom veľkom obchode:)
Krb funguje, môj muž sa v dielni takmer zabýval, je tam fakt fajn a celkom teplo:)
Teraz sa už nebojím, čo bude, keď Putin dokoná svoj akt pomsty EÚ za tie nešťastné radary:)
My sa presťahujeme do dielničky.
Je síce maličká, ale nie menšia ako garsónka, v ktorej sme začínali svoj manželský život už aj spolu s našimi dvomi dcérenčiatkami.
Omladnem o vyše 30 rokov:))
Štve ma len jedno.
Zas raz mal môj muž pravdu (ako vždy doteraz).
A mne neostáva nič iné ako dať si záväzok, že už nebudem Mariana presviedčať o svojej pravde, keď aj tak vždy zvíťazí tá jeho:)
A že pravda je len jedna, há-hááá-hi-hííí:)
