"Laurinka, prosím ťa, seď chvíľu, aspoň chvíľu seď na svojom mieste!"
"Saurinka, ty si nepočula, čo som povedal Laurinke? Aj ty seď a neotravuj stále!"
"Laurinka, prečo stále vyskakuješ na lavicu, nemôžeš chvíľu vydržať?"
"Saurinka, už aj ty opakuj po Laurinke, mala by si byť múdrejšia a neopičiť sa."
"Lauri, čo ti hovorím! Sadni si už konečne, preboha, a nevyskakuj stále z tej lavice a nevykláňaj sa!"
"Saurina! Ty si tiež nedáš pokoj? Máš tu vodu, tak pi a nevyskakuj! Neber si príklad z Lauriny, tá nemá rozum!"
"Laurinka, kedy už konečne prestaneš s tými sprostosťami? Nevidíš, že Saurinka potom robí to isté? Mala by si byť múdrejšia, ale vidím, že nie si."
"Oci...? "
"No prosím? Čo zas chceš?"
"Ja potrebujem ísť cikať."
"Už zase, Lauri? Veď si bola pred chvíľou. Ešte aj stále otravuješ s tým pitím a potom cikaním. Nemohla by si si brať príklad zo Saurinky? Vidíš aká je Saurinka dobrá a neotravuje stále ako ty?"
V tej chvíli mi to už nedalo a otočila som sa smerom k otcovi Laurinky a Saurinky.
Skoro mi zabehlo, ale už som mala dopité, tak nemalo čo:)
Laurinka bolo krásne blonďaté asi trojročné dievčatko.
Saurinka bolo psíča.
Malinké a ešte blonďatejšie ako Laurinka.
