Stretávam sa často s tým, že sa mi baby posťažujú na svojich chlapov, že im vyčítajú, že veľa míňajú na blbosti pre seba a aj celkovo veľa míňajú akože na blbosti.
Jedna z mojich ex-spolužiačok to má najveselšie.
Chodí rada na túry, hoci už má blízko k sedemdesiatke. Chodí najradšej vtedy, keď sa nechce jej manželovi. Nežijú spolu odjakživa, ani nemajú spoločné deti, takže je to taký vzťah trochu iný ako býva v prvom manželstve.
Vybrala sa na túru v Tatrách v počasí asi ako teraz. Na horách už primŕzalo. Keby neprimŕzalo, určite by sa pridal aj ten jej.
Ako šetrný muž už dávnejšie vynašiel niečo, čo sa určite uchytilo vo viacerých šetrných domácnostiach.
Pollitrová plastová fľaška sa stala recyklovateľnou.
Čiže voda sa kupuje v objemovo najväčších obaloch, ale keď sa niekam ide, odleje sa príslušná časť vody do obalu menšieho.
Obal menší sa stráži ako oko v hlave, veď keby sa stratil, zas treba kúpiť nový a to tá voda vyjde potom cenovo omnoho drahšie. Takže tak.
Ex-spolužiačka sa teda vybrala na túru v riadnom zimnom oblečení, v ruksaku mala na boku umiestnenú tú pollitrovú fľašku s vodou.
Keď sa už vracala z veľmi únavnej túry, začalo fest primŕzať, sily jej ubúdali, proste sa šmykla a letela, letela dolu chodníkom, potom aj nechodníkom, s vypätím posledných síl sa zachytila nad priepasťou, skala, ktorej sa držala, bola zľadovateľá, ruky sa jej šmýkali, ale držala sa, držala, kričala, vrieskala, nohami sa ani nebolo moc o čo oprieť, všetko zľadovatelé, proste sa už pomaly lúčila so životom, ale potom presne ako vo filme, išiel niekto okolo, počul jej volanie a v poslednej chvíli ju zachránil.
Prázdna pollitrová plastová fľaška jej vyletela z ruksaku.
Na izbu došla z posledných síl, do reči jej nebolo ani náhodou.
Muž sa jej pýta, že čo jej je.
Ona že nič.
A on:"Akože nič? A kde máš fľašku? No jasné, teba niekde pustiť samú a hneď stratíš tú plastovú fľašku! Čo nemôžeš dávať pozor? Zas je v keli jedno euro!"
Šetrnosť dobre poznám aj z našej rodinky.
Môj otec bol preborníkom v tejto disciplíne:)
Vždy, keď sme sa stretli, sa ma pýtal na dve veci.
Koľko stálo to, čo som si kúpila a koľko už mám našetrené na vkladnej knižke.
Vedela som, že spokojný bude len vtedy, keď sumu za kúpené veci vydelím dvomi a úspory na knižke vynásobím dvomi:)
Zopárkrát som sa pomýlila, videla som, že ostal taký zarazený a nechápavo v duchu prepočítaval, ale vždy som sa včas zbadala a stihla opraviť obidve sumy:)
Raz som si kúpila vázu z modranskej keramiky a ako vždy sa ma opýtal, koľko stála. V pohode som zahlásila skutočnú sumu vydelenú dvomi.
"No to je ozaj lacné, kúp aj mne jednu" - povedal a ja som vtedy na tom svojom "know how" prerobila asi 500 Kčs.
Vôbec to neľutujem.
Hádajte koľko mám dnes modranských váz hore na kuchynskej linke?
No presne - o tú jednu viac:)
