Od malička som bola úplne iný typ (dievčaťa a neskôr už ženy) ako bola moja mama.
Moja mama si nikdy v pravej chvíli nepovedala svoj názor, keď išlo do tuhého.
Keď si ho nakoniec aj povedala, bolo z toho obyčajne ešte viac horšie ako menej horšie.
Ja som vždy, už od malička, "bojovala" za svoje názory, následky môjho boja boli často neadekvátne tej veci, za ktorú som bojovala, neviem rozumom vysvetliť dôvody mojej bojovačky, ale určite som vždy nejaké mala. Nejaké to presvedčenie o SVOJEJ pravde a svoja pravda je vždy o niečo dôležitejšia ako tá pravda niekoho INÉHO, aj keď ten pocit trvá len pár sekúnd, ale bojuje sa oň až do krvi:)
Moji traja súrodenci mi aj dnes hocikedy povedia, že nechápu, prečo som musela tak "bojovať" o každú blbosť, ešte aj vtedy, keď ani o nič nešlo:)
Veď som si tým len zbytočne navyrábala nepriateľov:)
Moja mama bola taký poslušný človek rád sa obetujúci pre niekoho. Každý deň ráno v každom počasí medzi prvými v obchode.
10 rožkov, pol chleba, 2 mlieka, maslo a syr. Pre 6 ľudí.
Ja som prihriala rožky od včera v rúre, ostatné som mala, nakúpila som každý deň cestou z roboty. Len pre 4 ľudí.
Obetovať sa pre niekoho a pre niečo, to sa mi podarilo (asi len nechtiac:) ) len zopárkrát v živote:)
Moja mama mala kamošky, ktoré rady prekecali celé hodiny tým, že poklebetili o neprítomných.
Ja som moc kamošiek nemala. Moja staršia dcéra sa sem-tam začuduje, prečo som sa voľakedy so susedkami nekamošila viac. No ... nechcelo sa mi:)
Moja mama uniesla hocičo, čo jej kto povedal, aj keď to bolo nespravodlivé, odporné, hocijaké, vypočula si to a ... uniesla to. Bez slov. Len tak v sebe si to niesla.
Ja nie.
Ja by som nič také nedokázala uniesť.
Poznám sa.
Zaútočila by som tou najhoršou zbraňou.
Slovom!:)
Lebo ja by som neuniesla ani jediné písmenko z tých slov, čo povedala jedna z kamošiek mojej mamy mojej mame.
Jedného dňa dofrčala jedna z tých kamošiek mojej mamy. Tá najzhovorčivejšia! Moja mama už takmer 5 rokov ležala na tej posteli ... nepáči sa mi to pomenovanie ako jej hovoria ...
"Hanka moja milovaná ...! Tak Ty už takto, moja nebohá ...? Vieš, čo ti ja poviem? Ja ťa prevelice ľúbim! Fakt ťa lúbim a som tvoja kamarátka. Tak ti poviem, čo ti prajem z celého srdca svojeho a zo všetkého najviac! Vieš čo ti prajem? Aby si ty z tejto smrteľnej postele raz vstala a vrátila mu to šecko, čo ti tvoj muž teraz robí s tú ... Agnešu!"
Keby som ja nebola iná ako bola moja mama, tak ja v tej chvíli dokážem zázrak!
Vstanem z tej postele a jednu jej vrazím!
Ale takú poriadnu, že by sme sa my dve na tej .... (viete akej...) posteli hneď vymenili!:))
BTW: Pritom TO s tou nejakou Agnešou vôbec nebolo nič na vrátenie šeckého toho, lebo ja ako "bojovník" som si to chcela s tatkom hneď vybaviť (:)) , ale fakt nebolo čo ...
Už len dúfam po x-tý-krát, že keď raz príde k tomu "najhoršiemu", nenapadne ani jednu z mojich dcér nejako bojovať za mňa, lebo to by už zas bol ďalší generačný cyklus "Som iná ako moja mama" :)
