Pre kamaráta však vytúžené značkové lyže už dávno neboli otázkou peňazí. Z tajných zdrojov, o ktorých jeho ženuška nemala ani tušenia, mal „našetrené“, ale čo z toho, keď vedel, že tieto svoje tajné úspory nemôže „zlegalizovať“ a len tak beztrestne premeniť na lyže. Vianoce sa blížili, kamarát bol celý nesvoj, už vyčerpal všetky dostupné možnosti svojho vplyvu na zmenu manželkinho názoru na nové lyže. Už nevedel, čo ešte by mal spraviť, aby ju presvedčil o životnej nevyhnutnosti nových lyží; vedel len jedno – jediné: tie lyže pod vianočným stromčekom byť musia!A nastal čas štedrovečernej večere .... Všetko prebiehalo ako obvykle. Kým rodinka zasadla k slávnostne prestretému stolu, každý jej člen vošiel osamote do izby a uložil pod stromček svoje darčeky pre ostatných. Vchádzali v poradí ako vždy: deti, manželka, babka a nakoniec kamarát. Keď zasadli k stolu, kamarátovi od prvej chvíle žiarili očká od radosti na úrovni žiarenia očiek jeho detí:-). Lyže pod stromčekom boli neprehliadnuteľné! Áno, stal sa zázrak! Predsa sa len sa splnila jeho túžba! Keď si po večeri obdivne zo všetkých strán obzeral svoje nové fischerky, v jednom kuse za ne ďakoval: „Maminka, babinka, ďakujem vám! Ste najzlatejšie ženy môjho života!“ Niekoľkokrát vybozkával manželku aj babku, tie sa nemohli vynačudovať nielen lyžiam, ale aj nadšeniu svojho manžela a syna a tak nakoniec tie lyže rozžiarili šťastím celú rodinku!Keď manželka odišla do kuchyne umývať riad, babka podišla k svojmu synovi a pošepla mu: „Vidíš ako Ťa tá Berta má rada! Veď ona Ti tie lyže kúpila, aj keď tak veľmi chcela nový kabát.“ Keď prišiel kamarát za manželkou do kuchyne pomôcť s riadmi (tentoraz výnimočne dobrovoľne a sám od seba:-) ), manželka mu hovorí: „Tá babka nemá rozum! Tá Ťa ma tak rada, že by Ti zniesla aj modré z neba! Veď musela na tie Tvoje lyže sporiť z toho jej dôchodku najmenej päť rokov!“ A posledné „keď ...“: Keď sme na vianočnej lyžovačke obdivovali kamarátove perfiš lyže, pochválil sa nám: „To som dostal pod stromček!“„A od koho...?“ „No môžete trikrát hádať! Čo myslíte, že žena alebo babka by vedeli vybrať TAKÉTO lyže...?!“
Vianočný darček
Blížil sa čas Vianoc a môj kamarát bol čoraz nervóznejší ... Bol vášnivým lyžiarom a veľmi túžil po nových lyžiach. Značka, ktorú mal vyhliadnutú, mala v sedemdesiatych rokoch minulého storočia cenu vo výške dvojnásobku jeho mesačného platu. Keď sa niekedy len tak náhodou zmienil o tejto túžbe pred svojou ženou, hneď bol oheň na streche! „Ty nemáš rozum! Nemyslíš na nič iné, len na seba! Kašleš na to, že ja potrebujem nový kabát, že chata je rozostavaná už desiaty rok, že chladnička dosluhuje a deti mi celé dni pília uši, čo všetko nemajú! A Ty len a len o svojich lyžiach!“ – takto nekompromisne to zakaždým uzavrela jeho nežná polovička a bolo nad slnko jasnejšie, že nemieni ani len jediným krokom vyjsť v ústrety splneniu kamarátovho želania:-)
