Registrujem a všímam si, ako sa otočia názory žien aj mužov po svadbe.
Do svadby je to vždy OK, neustále chvály svojho partnera, ktorého som si vybral (vybrala).
Prvotriedna koalícia!:)
Po svadbe akoby uťal.
Manžel (manželka) sa stáva opozíciou.
Niekedy až nepriateľom.
Tak TOTO bolo pre mňa bolo vždy nepochopiteľné.
Čo také sa stalo?
Zmenila som sa ja?
Zmenila som svoje názory až tak radikálne?
Zmenil sa môj partner?
Zmenil svoje názory až tak radikálne?
A prečo som si nevšimla už pred svadbou, že môj budúci partner má sklon k zmene životných názorov?
Som na vine ja?
Je na vine on?
Neviem si predstaviť, že by som sa rozhodla svoj život zviazať s niekým, o kom by som nebola presvedčená, že je to ten pravý.
Ten, ktorý svoje názory nezmení radikálne.
Fuj, znie to odporne mentorsky!:)
Často počúvam od svojich známych, že ich partner sa po svadbe zmenil tak, že to už ani nie je on.
Moc neverím až takýmto životným premenám.
Je dosť možné, že sa pred svadbou "štylizoval" na niekoho iného:)
Je dosť možné, že sa "štylizoval" aj druhý partner.
Síce nechápem prečo by to robil jeden aj druhý, lebo si myslím, že človek sa najlepšie cíti, keď sa "štylizovať" (pretvarovať, hrať na lepšieho) nemusí a keď nájde aspoň jedného takého človeka vo svojom živote, pri ktorom fakt nemusí ...
Chýbalo by mi, že nemám komu navariť večeru a komu oprať, lebo chcem mať ( a zas len egoisticky sama pre seba:) ) pocit užitočného tvora:)
Po tom dumaní mi napadne, či tie všetky problémy po dobrovoľnom vstupe do partnerského spolužitia nevznikajú z takého ... hmmmm ... blbého dôvodu ... že sa nám už prestane chcieť pretvarovať a štylizovať a chceme byť opäť zas raz sami sebou, aby sme po istom čase zas a opäť nazbierali dosť síl a inšpirácie na herecký výkon k vstupu do ďalšieho vzťahu?:)
