1. So spolužiačkou z výšky:
Spolužiačka B. (ďalej ako SB): Tak veľmi by som chcela žiť niekde inde, nejako ináč a s niekým iným, ale nevyšlo mi to.
Ja: Prečo Ti to nevyšlo?
SB: Však vieš jak to bolo ... od prvého muža som po 20 rokoch odišla, bol chorobný žiarlivec, už som ti to hovorila.... Odišla som s dvoma kuframi, nič viac. Dva roky som bývala v podnájme spolu s tromi ďalšími babami. Potom som si konečne na inzerát našla tohto terajšieho. Vedec, kapacita, solventný, všetko, čo som chcela. Mal úplne všetko...
Aj kilá navyše, najmenej 50 ich mal navyše.
Aj hašterivosti mal navyše.
Aj egoizmu.
Aj všetkých iných negatívnych vlastností.
Proste, všetkého zlého mal navyše.
Neznášam ho, nenávidím, je mi z neho zle, keď musím sedieť veľa neho, ale nemám kam ísť a nemám ani za čo niekam ísť. Tak tam musím byť s ním, sedieť s ním v jednej miestnosti, pozerať v telke len to, čo pozerá on, nemám pri ňom žiadne práva.
Ja: Aké práva by si chcela mať?
SB: No také normálne ... Že budem pozerať v telke, čo chcem, púšťať si hudbu akú chcem ...
Ja: Tak mu to povedz, čo chceš. Povedz mu o svojich právach a želaniach presne tak, ako si to tu teraz povedala mne.
SB: Si sa zbláznila? Však by ma vyhodil z domu a skončila by som s tými dvomi kuframi na ulici.
Ja: Však možno ani nie. Sprav to! Povedz mu, čo Ťa s.re!
SB: Ti šibe? Povedať mu niečo také, čo hovorím len tu tebe?
Ja: No a prečo nie?
SB: Lebo mne sa už nikde nechce ísť z tohto pohodlia a toľkej pohody a aj toho bohatstva a tiež komfortu už niekde inde a začínať zas odznova s dvomi kuframi ... Však by som tam už ani nevpratala tie všetky svoje kostýmy a to oblečenie a vôbec ... neradíš mi dobre. Si ty dnešná? Život je o inom ako o nejakom porozumení a láske a neviem akých kravinách. Ty si proste náhodou mala šťastie na na chlapa a si myslíš, že to tak funguje vždy všade.
Ja: (v rozpakoch z toho všetkého, ale parádne naštvaná na útočnú pasivitu spolužiačky:)
Čo s tebou ... tak si aspoň vydupaj kúpiť od svojho solventného ešte jednu telku na tvoj obľúbený program:)
2. Kamarát z detstva, takmer šesťdesiatnik. Solventný. Bohatý ako asi tak ako 10 - násobok slovenského priemeru.
Vymenil manželku.
Staršiu za mladšiu.
Menej vitálnu za vitálnejšiu.
Keď mi ju predstavil, tak som s ňou v pohode nadviazala kontakt. Bola veľmi milá, veľmi pekná, veľmi štíhla (stihla mi zreferovať, že denne navštevuje najmenej jedno fitnesko), usmievavá, fakt plná optimizmu, vitality, energie, života ...
Okrem iného sa jej pýtam, že ako je spokojná v spolužití s partnerom o niekoľko desiatok rokov starším.
"Je to v pohode." -odpovedá mi.
A ďalej pokračuje: " Vieš, najskôr ma dosť naštval, že si myslel, že si budem rozumieť s jeho pani na žehlenie a aj tou druhou na upratovanie. Obidve som vymenila. Vyhodila okamžite!"
"No to mi je jasné" - odpovedám. A pokračujem: :"Ja by som tiež nezniesla, aby mi do toho kafrali cudzie baby a kým nie som imobilná, tak si tieto fitnestičky budem robiť sama".
Dievčinka na mňa zazrela, friško mihla očami bokom a zahlásila: "Vieš, ja som to nemyslela takto... tú pani na žehlenie som vyhodila preto, že mu spravila dva puky na rukáve košele a tú pani na upratovanie preto, že neutrela prach na sifóne od umývadla."
Radšej som už len prikývla a v potichu som sa v duchu snažila spočítať, koľko krát by som bola asi tak bola vyhodená( z manželstva) z dôvodov ako tá ako pani na žehlenie a upratovanie:)
