Ďalšie krátke príbehy z môjho života

Dcéra okamžite zabuchla dvere so slovami: "To je ale blbý prvoaprílový žartík!"Dupot na chodbe sa znásoboval, mladík sa rozbehol smerom dolu, ale ešte väčší dupot bol po schodoch smerom hore. Mladík otočil smer a aktéri obidvoch smerov dupotu sa nakoniec aj tak stretli pred našimi dverami na 6. poschodí. Počuli sme krik, strohé príkazy, potom krik a buchot a rachot... Cez kukátko som zazrela, že sa tam mláti nejaká partia. V domnení, že niekto AŽ takýmto zinscenovaným spôsobom ruší našu prvoaprílovú pohodičku a trošku to preháňa, som nahnevane otvorila dvere dokorán a nakričala na "pôvodcov" tohto hurhaju: "Okamžite prestaňte, čo vám šibe?!" Jeden z nich na mňa zakričal: "Okamžite zavrite dvere! Nevidíte, že je ozbrojený?" No ... fakt bol, ale práve ho partia štyroch pánov (ochrancov zákona) odzbrojovala a ... úspešne!:-) Dvere som zavrela, zaháčkovala retiazkou, zabednili sme sa v najvzdialenejšej izbe a opustili sme ju, až keď sme z okna videli ako mladíka v putách "usádzajú" do auta s jednoznačným označením:-) V ten deň sme sa cítili ako hrdinky, ktorým sa podarilo vďaka duchaprítomnosti dcéry, nestať rukojemníčkami nádejného lupiča. P.S. O týždeň sme si v novinách prečítali stručnú správičku z čiernej kroniky, že "páchateľ chcel vylúpiť byt na 7. poschodí, ale natrafil na spiaceho obyvateľa bytu a v pokuse o ukrytie sa v inom byte mu bolo zabránené":-) 2. NA POĽSKO - ČESKÝCH HRANICIACHBoli sme s kamarátmi za naším poľským veľkým kamarátom Grzesom G. v Taczanowe. Keď sme sa vracali, asi robili nejakú colnú štatistiku ( bolo to ešte pred vstupom do EÚ) a poľský colník sa nás na spiatočnej ceste pýtal: "Za akým účelom ste boli v Poľsku?" Odpovedala som mu podľa pravdy: "Boli sme za Grzesom Grabowskim". Odpoveď colníka" "Neznam". Odpoveď moja: "Ani ja." Odpoveď colníka: "Tak jedz´cie." (preklad: "Tak choďte":-) )P.S. Samozrejme, Grzesa Grabowského poznám, ale nebolo mi jasné, AKO AŽ by som ho mala poznať, aby som uspokojila colníka:-)3. U LEKÁRAUž ani neviem prečo a kedy to bolo (lebo doktorov som nenavštívila viac ako 10-krát vo svojom živote; teda okrem zubára, čo mi to vynahradilo:-)) ), ale bolo mi treba pichnúť nejakú injekciu do žily, čo nemohla urobiť sestrička, ale predpis hovoril, že ju môže dať len doktor. A ten doktor mi hovorí: "Držte tú ruku poriadne, nedýchajte a nehýbte sa! Ja sa na to nemôžem pozerať, mne to nerobí dobre!" A fakt po napichnutí odvrátil zrak a ja ... ja som držala, ani som nedýchala od strachu!:-)4. A ZAS NA HRANICIACH!:-)Bolo to už po vstupe do EÚ. Ani mi do tej krajiny nebolo treba pas, stačil občiansky. Ale podala som "pasákovi" ( bože, nie je to náhodou blbý výraz, keď sú "colníci" a "pasoví" ? a ja myslím toho nie prvého? :-)) ) pas a on si ho prezeral a prezeral a potom povedal: "Môžem Vám niečo povedať...? Nebude Vám to vadiť...?" A ja ( čo iné?), že: "Nie, nebude, kľudne povedzte." A teda mojím odobrením povedal: "Čítam si v tom Vašom pase a viete na čo som prišiel ...?" A v tej chvíli mi to bolo jasné! Ja, blbec, som mu dala neplatný pas! Platnosť pasu mi skončila 30.12. 2004! Dobre som to vedela a takto blbo sa pomýliť! Ten pán na hraniciach však povedal niečo iné, ako som čakala: " Pani, Vy ste narodená presne v ten istý deň ako ja! Už tu robím dlho, ale toto som ešte nevidel!". ... No čo iné na to odpovedať som mohla - ako: "Ale ako mladšie Vy vyzeráte oproti mne!" :-)) 5. SÁNKOVANIEDcéry boli maličké, ale už vedeli rozprávať:-) Boli sme sa sánkovať. Precenila som svoje sily ( ako mnohokrát a v omnoho kritickejších situáciách:-) ) a nezvládla som strmosť trasy a tú rýchlosť a ten terén ... Proste sme sa vysypali, obúchali atd. Dcéry kričali, jačali a keď to skončilo a ako - tak sa pozbierali na vlastné nožičky, staršia mi to začala vyčítať, čo som s nimi vyviedla ... Ja jej hovorím: "Neplač, neboj sa, veď je to len obyčajné dobrodružstvo!" A ona vtedy vymyslela nové slovíčko, ktoré sa ale neobjavilo v žiadnom ( ani tom "Krátkom ...") slovníku slovenských slov:-) : "To nebolo žiadne dobrodružstvo, to bolo obyčajné ZLODRUŽSTVO!! :-)P.S. Ak sa vám zdá, že tých príbehov z môjho života mám nejako podozrivo veľa, tak sa pokúsim obhájiť dvomi argumentami: 1. vek: čoskoro 52, 2. povaha: komplikovaná; so sklonom k vyhľadávaniu komplikovaných zážitkov:-)) Ale ináč ... O.K.:-)