Letá mojej mladosti boli také pohodové, že ich prajem všetkým ľuďom na svete.
No jasné, že zas si niekto povie, baba stará kecá a spomína, keď už nič iné nevie a nemôže.
Tak bacha na mňa!:)
To zas až tak nie je len o mne :)
V lete sme si užívali prázdniny. Sem-tam nás rodičia šupli na 3 týždne do letných pionierskych táborov, to bolo také skvelé, že som tam natrafila na svoje prvé lásky, bola na izolačke kvôli chorobe a tiež videla prvý epileptický záchvat dievčaťa z chatky pre štyroch na poschodových posteliach.
Tie táborové lásky boli také, že som si na ne spomínala až tak dlho, než som natrafila na svoje ozajstné prvé lásky.
Moja prvá táborová láska bol Ľubo K. zo Žabokriek. Posielali sme si večer baterkové pohľady plné lásky, vtedy som aj vedela o čom je S.O.S.:)
No potom bolo to leto na Kysuci.
Brodili sme sa tam vodou najviac po kolená, ale kamene riadne šmykľavé.
Prsia maličké, dvojdielne plávky priveľké, no ale aj tak sme sa predvádzali.
O také 3 roky to už bolo dosť brutálne.
My 15, chalani 16-17.
Útok bol jasný, z našej babskej strany určite nie, ale rady sme prijali a odhákovali:)
Pamätám si na jedného. Syna primára gynekológie. Dnes je už v Amerike, je jedno kde, ale nie bezvýznamný.
Ten si ma vyhliadol v takých mojich 17 rokoch a v jednom prekrásne teplom dni pri Kysuci sa ma spýtal : "Môžem..."?
Ruku som mu od mojich intímnych miest odstrčila tak radikálne, až mi ho bolo ľúto:)
Po dosť pár rokoch prišiel deň môjho pôrodu.
Bol ťažký, preťažký.
No a čo si myslíte, kto tam bol?
Aj keď náhody v živote možno nie sú až tak náhodné, tak pri mojom pôrode bol zrovna tento chalan od Kysuce:)
A potom sa ma druhýkrát spýtal: "Môžem .?.."
No a ja som skoro až radosťou odpovedala, že áno, teraz už môžeš:)
Aj vďaka nemu mám teraz jednu z mojich dcér.
A to mal byť len taký pekný a krátky príbeh od Kysuce:)
