Nerozvedený rozvod

Dušan mal aj predtým bežné „bokovky“, jednorazové, aj viacrazové, ale nikdy nič také, čomu by dovolil ohroziť svoje spokojné manželstvo. Manželku mal starostlivú, doma nikdy nevaril, nežehlil, neupratoval... podobnými „babskými záležitosťami“ naprosto pohŕdal. Ale to bolo len dovtedy, kým sa nezamiloval do svojej Včielky (ako jej hovoril). Dušan ako šmahnutím ruky totálne zmenil všetky pracovné návyky a názory, počas dôsledne utajovaných víkendových pobytov s Včielkou na chate varil, nosil Včielke raňajky do postele, upratoval, žehlil nielen sebe ale aj Včielke a keď sme otvárali oči nad jeho premenou, zdôvodňoval nám, nechápavým...:“Je to žena môjho života, je to ideál, po akom som vždy sníval, má postavu, po akej som vždy túžil ...“. Aj sme sa my, jeho kolegovia a kamaráti, všemožne snažili ho pochopiť, keby ... keby sa nám podarilo pochopiť aj jeho Včielku:-). Malo by postačiť opísať „kvality“ Včielky na dvoch z mnohých podobných situácií:Prvá: Včielka raz ráno chcela Dušana prekvapiť a priniesť do postele raňajky ona jemu. Privstala si a po dlhšom zvažovaní raňajšieho menu sa rozhodla pre vajíčka varené na mäkko. Pýta sa ma: „Jana, ako dlho sa varia vajíčka na mäkko?“ Ja: “Na mäkko 3 minúty, na tvrdo 5 minút“. Ona: „Nekecaj! Veď toľko viem aj ja, že keď má byť niečo uvarené do mäkka, musí sa to variť dlhšie ako to do tvrda!“ Druhá: Boli sme spolu v Tatrách. Dušan sa chcel Včielke predviesť vo všetkých svojich kvalitách a rozhodol sa, že pôjde s nami na Rysy. Včielka nešla, lebo „lozenie po horách je strata času a blbosť“ a svoj voľný čas sa rozhodla investovať do štvorhodinového sedenia u kaderníčky. Dušan na taký výstup nemal poriadnu obuv, tak si požičal wibramky od kolegu. Tak veľmi túžil po obdive Včielky, že ho od toho zapožičania neodradilo ani to, že sú o číslo menšie ako Dušanove číslo obuvi:-). Výstup bol pre Dušana náročný, skutočne sa veľmi – preveľmi snažil, podal jeden zo svojich nadľudských výkonov. Bez dopingu, ktorým bola myšlienka na Včielkino obdivné uznanie, by to vzdal už po hodine, keď začal pociťovať prvé naliehavé príznaky nedostatočne veľkej obuvi. Počas celej túry trpel ako pes, nebolo s ním reči, bolo nám ho ľúto, ale .... vedeli sme, že „musí!“:-) Na chatu prišiel už za tmy, z posledných síl sa dovliekol na izbu. Včielka zúrila, kde bol tak dlho a bola už riadne nabrúsená, lebo diskotéka už dávno začala a ona ešte visí na izbe! Dušan si bez jediného slova vyzúval wibramky, s hrôzou si obzeral krvavé otlaky na nohách, bol na pokraji svojich síl, zvalil sa na posteľ a zavrel oči. Včielka vrieskala: “Ja sa z Teba zbláznim! Tak ja kvôli Tebe sedím 4 hodiny u kaderníčky, Ty si prídeš z výletu, ani si nevšimneš môj nový melír, kašleš na mňa, už dve hodiny meškáme na diskotéku a teraz tu ležíš ako skapatý!“ Atd. atd. ...(aj mne sa vtedy ušlo svoje!: „Jana, Ty sa tu nerehoc ako blbá, keď riešime zásadné veci!“ :-) ) Dušan sa zmohol len na jediné ospravedlnenie: „Včielka, ja nevládzem, nevládzem ... nič.“ Včielka išla na diskotéku aj bez Dušana, po pár dňoch sa mu zahojili nielen otlaky na nohách, ale aj „srdcová rana“ z toho dňa...:-)Dušana neodradilo nič od jeho „fatálnej lásky“, blížil sa termín jeho rozvodu. Mal všade samých známych, takže mal vybavené aj to, že ich rozvedú na prvý šup. Ako prekvapenie pre Včielku bola vybavená svadba hneď na prvý víkend po rozvode. Od rozvodového sudcu dostal “inštrukcie“, ako treba na rozvodovom pojednaní odpovedať na otázky, aby bol rozvod úspešný. „Svoje“ odpovede sa Dušan naučil naspamäť a bolo zariadené, že Včielka bude odpovedať len na dve jednoduché otázky; či ho má rada a či si plánuje s ním svoj budúci život. Dušan už mesiac pred rozvodom celé dni „učil“ Včielku správne odpovede na obidve otázky, všetko bolo do bodky pripravené tak, že vlastne to celé už bolo len nevyhnutnou formalitou:-) Celý deň pred termínom rozvodu bol Dušan nervózny, všetky jeho myšlienky prúdili jedným smerom. V podvečer rozvodu sa rozhodol, že sa radšej „pre istotu“ ide ubezpečiť aj k svojej, posledný deň ešte manželke, „overiť“ naprosto bezchybnú priechodnosť rozvodu. Zorganizoval to vo veľkom a veľkorysom štýle! Večer zazvonil pred dverami donedávna ešte svojho bytu (lebo, keď to celé prasklo, žena ho vyhodila z bytu, Včielka bývala s mamou a tá Dušanovi nevedela prísť na meno a tak Dušan prespával v garáži svojho kamoša; bez kúrenia, bez vody, na nafukovacej posteli), prišiel vyštafacírovaný v oblečení podľa Včielkinho vkusu, s fľaškou dobrého vína, s kyticou, v igelitke sviečky „na atmosféru“:-). Jeho ešte manželka ho prijala v pohode, ukuchtila super večeru, bola už so všetkým zmierená a nad vecou. Večer sa vyvíjal vo svojej najkrajšej podobe, Dušanovi bolo jasné, že na svoju manželku sa môže spoľahnúť, že tá nič nedokafre a s rozvodom bude súhlasiť. Keď sa pohodička stupňovala a manželka prihodila „k atmosfére“ ďalšie vínko, Dušan navrhol: „Babinka, mohli by sme si spraviť takú čiernu hodinku, je to náš posledný manželský večer, zajtra sme rozvedení, už o nič nejde, tak vieš čo? Poď, povieme si o tom, ako sme si boli neverní. Veď vieš, aký som bol vždy žiarlivec, čo som sa Ti neoprávnene navyvádzal, keď som mal podozrenie ... Tak mi teraz povedz, kedy a kde a s kým ...? A potom Ti poviem aj ja ...“Manželka: „No vieš, Dušan, nehovorí sa mi o tom ľahko..., ale teraz to už je vlastne jedno... Bola som ti neverná len raz v živote, keď som bola na tom školení a bolo to náhodné a nikdy predtým a nikdy potom som sa s ním už nestretla. Bola to len taká blbá náhoda, nič úmyselné...“ Dušan: “Preboha, ja sa z toho zbláznim!!! A to mi hovoríš len tak?!? A ja som Ti vtedy tak veril, veď ste na to školenie išli samé baby! To ma teda nenapadlo, že s čašníkom ...! A s tým doktorom od vás z roboty fakt nikdy nič? Veď ten ma štval úplne najviac zo všetkých! “ Manželka čakajúc na podstatne dlhší zoznam nevier:„A teraz povedz Ty, Dušan, o svojich neverách ...“Dušan ... váhavo, ale predsa:„Ja ... ja ... . Ja som ti bol neverný tiež len raz v živote a to s Včielkou... Nemám čo viac k tomu povedať....“Dušan bol v deň rozvodu celý zdrvený z manželkinho priznania, stále nám hovoril: „Ako len mi to mohla urobiť, nechápem to! Ona, práve ona...! Moja žena a náhodná známosť! To by som v živote na ňu nepovedal!“ Scenár rozvodu prebiehal presne podľa plánu (Dušan odrecitoval naspamäť pripravenú reč, manželka bez problémov súhlasila s rozvodom) až do chvíle, kedy pred sudcu predstúpila Včielka. Mala dostať dve otázky a na obidve z nich mala odpovedať : “Áno.“ Nič viac, nič menej, nič iné. Celý mesiac to s Dušanom nacvičovali. Posledná minúta rozvodového konania:Sudca: „Pani svedkyňa, máte tu prítomného Dušana X. rada, je Vaša láska hlboká a trvalá?“Včielka: (.... dlho ticho a nič a potom...) „Ja neviem ...“Sudca: „Plánujete si s Dušanom X. spoločný život, chcete sa s ním zosobášiť?“ Včielka: (... ešte dlhšie ticho, pozrela na Dušana, ten jej gestami naznačoval odpoveď. Bol to krásny nemý film. Najskôr prosebne zopnuté ruky a ukľudňujúci úsmev na tvári. Potom výraznejšia gestikulácia a nechápavé krútenie hlavou. Nakoniec výhražná gestikulácia a ťuknutie na čelo. Konečne prehovorila!) „Ja neviem ... A dajte mi už všetci pokoj!“Epilóg: Onedlho prišla zima, v garáži to už bolo nevydržateľné, opäť jedna kytica, opäť fľaška dobrého vína a Dušan opäť býval na adrese svojho trvalého pobytu:-) . Keď sme sa ho na druhý deň pýtali ako ho manželka prijala, odpovedal veľmi stručne a veľmi jasne: „Tá jej fazuľovica! To je jedna báseň!“