Vybrané slová

Pri trhaní buriny v záhradke pred domom sa mi pri mne pristavila bicyklujúca sa dcéra susedy. Je tretiačka. Teta, dnes som dostala dvojku z diktátu - pochválila sa mi. A prečo dvojku? Čo si zorala? - som zvedavá. No, povedali by ste, že zíva sa píše s mäkkým i ? No, povedala by som. A vieš, s akým i(y) sa píše ozýva? Zíva, ozýva, no tiež s mäkkým i. Však to je skoro to isté. - odpovedala mi. No ale ozýva sa píše s tvrdým y. - hovorím v predklone s motyčkou v ruke. Do kelu, tak to zas dostanem dvojku z diktátu, keď to bude! - zahlási malá. Keď som to rozprávala dcére, spýtala sa ma, či tá malá nebola náhodou blondínka. Bola. Bola pekná blondínka:) A dcéra mi pripomenula ten vtip o šupke z banánu na chodníku:) Ale ešte viac som sa zasmiala susedinej dcére, úprimné a milé dievča, určite sa nestratí v živote:) Potešilo ma to, páči sa mi taký fajn prístup k nesmierne dôležitým veciam v živote aj za cenu dvojky v žiackej.