Hádky domáce (u nás doma):
Neškodné, prijateľné, slúžia ako ventilček nahromadených a nerealizovateľných hádok, ktoré by mohli mať následky.
Vyzerajú napr. takto:
V predajni auto-moto potrebujem kúpiť nejaké tesnenie do neviem čoho (ale môj muž vie, preto tam je so mnou:-) Jednám ja:
„Máte to a to tesnenie?“
„Áno, máme, koľko chcete, jedno stojí jednu korunu.“ (predavač, tretia osoba )
„Tak si prosím 5 tých tesnení.“
V tej chvíli môj muž povie: „Načo ti je 5 tesnení, keď ti stačí len jedno?“
Ja na to: „Lebo sú lacné a nebudem tu chodiť už viackrát, keď náhodou zas bude chýbať .“
On na to: „Je to blbosť, nebude ti chýbať už nikdy viac.“
Ja: „Ako vieš?“
On: „Netrep, viem.“
Predavač: „Tak koľko?“
Ja: „Päť!“
Môj muž: „Jedno!“
A tak sme z predajne odišli s piatimi tesneniami, ktoré som medzitým nejako zapotrošila, takže ... môj muž vlastne mal pravdu VTEDY (ale doteraz o tom nevie:-) )
Hádky nedomáce (napr. ...politické):
Vyzerajú ako neškodné, prijateľné, presne také ako naše „hádky domáce“, ale ...:
Vyzerajú napr. takto:
V lokalite naprosto neidentifikovateľnej, potrebuje niekto naprosto neidentifikovateľný kúpiť niečo naprosto neidentifikovateľné od toho naprosto neidentifikovateľného:
„Tak čo, zahlasuješ ...?
„Áno, ale čo za to?“
„Takých 5 by šlo?“
V tej chvíli povie ten jeden tomu druhému:
„Načo ti je 5, keď by stačil len jeden?“
On na to: „Lebo je všetko drahé a nebudem tu chodiť už viackrát, keď ti zas náhodou bude chýbať.“
A ten prvý: „Je to blbosť, nebude mi chýbať už nikdy viac...“
A ten druhý: „Ako vieš?“
A ten prvý: „Netrep, viem.“
A ten tretí (akože „predavač“): „Tak koľko?“
A ten prvý: „Jeden!!“
A ten druhý: “Päť!“
A tak sme ((my, ľudkovia naj(ne)potrebnejší (voliči) ), odišli z tohto obchodu ....nie s piatimi, možno ani nie s jedným ... pravdepodobné je, že možno ... aj s nulou!:-))
