Ľudia sú veľmi rôznorodí. Rôznorodí vo svojich názoroch na všetko, čo len existuje. Na šťastie, na lásku, na rodinu, na vzťah k práci, na priateľstvo ... Jednotní sú najmä v jednom: PENIAZE. Chce ich každý, chce ich mať čo najviac, chce ich mať podľa možnosti čo najviac bez námahy. Vidinu splnenia našej túžby po peniazoch cítime (okrem iného) aj vo voľbách!
- podnikatelia v znížení daňového a odvodového zaťaženia
- zamestnanci vo vyššej mzde zaručenej zákonom
- dôchodcovia (aj invalidní) vo vyšších dôchodkoch
- výsluhoví dôchodcovia tiež vo vyšších dôchodkoch
- štátni úradníci vo vyšších mzdách a odmenách
- chorí ľudia v znížení spoplatňovaných výdavkoch na zdravotníctvo
- lobistické skupiny v speňažení zákonom získaných výhod
- rodiny s deťmi vo zvýšení rodinných prídavkov
- nezamestnaní vo zvýšení podpory alebo iných sociálnych dávok
- zvolení politici ( ani radšej nehovorím v čom všetkom:-) )
- bé em gé invesťáci, horizonťáci a drukosáci v odškodnení vlastnej blbosti
- atd... atd...atd...
Vážne (:-) som premýšľala, či existuje aj nejaký iný dôvod, prečo sa ľudia jedného dňa rozhodnú, že pôjdu voliť... Postupne som „prevetrala“ všetkých známych a snažila sa vysondovať ich pohnútku prísť do volebnej miestnosti. Zo všetkých možných alternatív mi stále vychádza ten istý výsledok – áááchchch, tie nešťastné peniaze!
Ten a ten a tá a tá mi ich sľubuje viac ako ten a ten a tá a tá. Ten a ten a tá a tá ich sľubuje vždy viac a viac dvomi spôsobmi:
- budeš menej platiť za to a to ...
- budeš viac dostávať za to a to ...
Ľudia moji, to teda zaberá!
Nejaké kecy o tom, že niekto niekomu zabezpečí pocit slobody, že zabezpečí, aby zákony boli pre každého rovnaké, že zabezpečí, aby ste sa neskoro v noci nemuseli báť presunúť sa niekam, že zabezpečí, aby ste na úradoch nemuseli tráviť čas svojej dovolenky, aby cesty boli v každom nečase bezpečné, aby ste nemuseli kupovať výrobky, ktoré sa už na druhý deň pokazia, že ... že ... že vám proste zabezpečí pohodu zo života ..., také niečo sa dnes „nenosí“:-)
Pritom pohoda zo života je podľa mňa zárukou, že si ušetríme toľko zdravia, že Zajac nebude mať čo riešiť. Že zrazu získame toľko času, ktorý využijeme pre seba, že nás ten život začne baviť a nebudeme naň len nadávať a nadávať a kritizovať všetko, na čo len si spomenieme. A že našim jediným záujmom prestane byť množstvo peňazí, za ktoré si budeme môcť „kúpiť“ to, čo by nám nechýbalo, keby ...
Viem, že už sa nedožijem chvíle (ale VEĽMI túžim...:-) ), kedy by som si povedala: „Voľby? Sú nejaké voľby? A načo? Veď všetko funguje tak, ako má, som spokojná, voliť ísť nepotrebujem ...“:-)
