Môj (donedávna ešte nie a dúfam, že dlho tiež už nie) pán premiér,
že sa mi znehodnotili nejaké tie investície v podielových fondoch? No a čo? Tak mi treba! Nemala som ich mať. Netrápi ma to.
Lebo viem, že stačí, keď to priznám a poviem (alebo aj petíciu spíšem), a odškodníte ma. Alebo aspoň mi to sľúbite.
V mojom priznaní Vám poviem všetko:
Viem, bola som naivná, chcela som mať istotu zbohatnutia. Podviedli ma. Neviem kto. Asi to zahraničie, ktorému sa moc nepáčite. Nevyšlo mi to. Korunky sa mi po posledných voľbách znehodnotili. A tak mi to, prosím Vás, pán Všemocný, nejako vynahraďte. Je mi jedno ako. Nechám to na Vás. Verím Vám, spolieham na Vás, sľubujem, že sa zo mňa v najbližších voľbách stane Váš poslušný volič ( a keby nie, tak sa na to povzneste ako sa povznášam ja teraz).
Dúfam, že ste čestný človek a nezneužijete moju dôveru a hlavne splníte všetky svoje predvolebné sľuby. Lebo ... keby náhodou Vám to nevyšlo ... tak...!!:-)
Ja viem, že nemáte rád bohatých ľudí. Ale ja nie som bohatá. Mám len trojizbový byt v takmer 30-ročnom paneláku. Panelák je v pôvodnom stave, stavali ho Zlobinovci, mal by byť kvalitný (podľa novín, ktoré sme vtedy čítali) , ale aj tak máme už zhrdzavené a popraskané armatúry v paneloch. Keď je vonku chladnejšie, dá sa povedať, že máme prirodzenú klimatizáciu. Tešíme sa, že je grátis!
Akurát ma štve len to počasie! Keď je teplo a dokonca horúco, naša prirodzená klimatizácia funguje opačne! Je nejaká divná, lebo nám chladí len vtedy, keď je aj vonku chladno. Ja viem, Vy ste vzdelaním právnik, nemusíte tomu rozumieť, ale určite máte nejakých známych, ktorí sú aj odborníci na našu panelovú klimatizáciu, tak, prosím, nech sa na to prídu mrknúť. Ale nech sa dopredu ohlásia, nie sme doma hocikedy. Číslo môjho mobilu je v priloženom súbore.
Hlavne Vás chcem veľmi – preveľmi poprosiť, keby ste mohli pomôcť jednému môjmu známemu. Fakt dobrý známy, skoro ako brat:-). Nemôžem Vám povedať, ako sa volá, lebo robí v štátnej správe. A tam je to tak, že keď náhodou povie niečo, vždy mu povedia, nech sa nestará. Lebo keby sa chcel moc starať, tak mu pripomenú, že má tri deti a ako sa potom postará o ne?
Bývajú na dedine. Viete, je to v okrese s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Ešte k tomu aj splácajú úver na byt, v ktorom síce bývajú už nejakých 20 rokov, ale stala sa tam taká maličká právna chyba. Keď ho odkupovali od pôvodného štátneho vlastníka, tak do zmluvy o privatizácii (asi len nedopatrením) zabudli dať, že doterajší bývajúci majú predkupné právo za účtovnú cenu. A tak teraz, chudáci moji známi, splácajú cenu trhovú. Aj s úrokmi, ktoré sa v poslednej dobe (vďaka zahraničiu) zvýšili. Hoci tomu, čo sprivatizoval, už ten podnik skrachoval. No darmo, aj on je smoliar, nielen môj známy. Lenže ten smoliar má aspoň ešte desať ďalších firiem a perfektné domy nielen pre seba, ale aj pre všetkých svojich potomkov. Niekedy mám o šéfa tej skrachovanej firmy strach. Či to neprehnal s počtom domov pre svojich potomkov, keď dnes tá krivka populácie nie je bohviečo.
Tiež žena toho môjho známeho nie je na tom bohvieako. Každému v dedine je putna jedno, že mala na výške červený index. (to keby červenú knižku v kabelke, to je niečo iné!:-) ). Jediná voľná robota je v sklade s poľnohospodárskymi produktmi. Manželka známeho je skromné žieňa, vzala to aj za minimálku. Aspoň je v kolektíve. Kolektív je síce len sporadicky sa ukazujúci šéf, ale stihne vždy nakričať za piatich a nikdy nezabudne povedať, že ju živí.
A aby som nezabudla to hlavné: Môj známy a aj jeho žena Vás volili. Zo zúfalstva.
Ale to jedno, Vám to vadiť nemôže, veď ste dostali dosť hlasov aj od iných. Od tých, ktorým ste sľúbili niečo iné, ako rodine môjho známeho.
Veď to ste nemohli stihnúť mať všetky Vaše nasľubované sľuby vo volebnom programe, chápem to, ani ja by som nebola iná ( to o mne hovorí môj muž a jemu verím každé slovo) . Nie som až taká zvedavá (hoci môj muž hovorí, že ešte viac:-) ), aby som Vás požiadala, aby ste mi prezradili všetky Vaše predvolebné sľuby.
V závere Vás chcem poprosiť o odpustenie, že som Vás nevolila. Tiež sa Vám teraz, keď som Vám už aj ja všeličo o sebe a o svojich známych prezradila, priznám, že som zopár známych (ale iných, ako tých známych, o ktorých som písala), prehovorila, aby Vás nevolili. Argumentovala som prečo.
Aj keď som mala pravdu, nijako sa neteším. Fakt si stále myslím, že keby tá jedna strana, ktorá dostala vo voľbách najmenej percent ( a napriek tomu rozhodla) , dostala aj rozum v inej konštelácii ako tie volebné percentá, tak by ste dnes nemuseli strácať čas čítaním tohto listu.
Ďakujem Vám a ... nezabudnite na mňa...
Ani ja na Vás nezabudnem...:-)))
Vaša vďačná nevolička Janka R.
