Lebo v SME som si prečítala názor Aničky - národniarky, že nadácia Georgea Sorosa spolufinancuje projekt vycestovania nadaných detí do Ameriky a účel je jasný - "pomaďarčiť" slovenské talenty!:)
Panebože, ja som teda mala riadny strach o osud svojej dcéry! Vráti sa mi Slovenka alebo Maďarka?:))) Alebo nejaká pomaďarčená Slovenka?:)
Nebudem zbytočne napínať - vrátila sa (tá istá) Slovenka!:)
O nejakom George Sorosovi ani zmienky, ani náznak o nejakom pokuse "pomaďarčenia". Dcéra sa vrátila zdravá, živá a nadšená!
Vtedy som sa riadne naštvala na Aničku - národniarku a napísala som "Otvorený list", ktorý som jej poslala do redakcie SME.
V liste som jej napísala, že ma jej názory veľmi vyplašili a že čo si myslí, ako sa ja ako matka dcéry asi mám cítiť, keď sa niečo TAKÉTO "hrozné" dozviem z "prvej ruky" až po funuse, že mojej dcére hrozí v Amerike nejaké nebezpečenstvo. A hlavne som jej vyčítala, že prečo mi to nepovedala včas a až teraz, keď už nemôžem pre to nič spraviť, len pasívne prijať ...
Moje slovíčka určené Aničke - národniarke boli vtedy aj uverejnené v SME v nejakej rubrike čitateľov.
A po tom uverejnení to bola hrmavica hrmavá!:)
Svojich prvých 26 rokov som žila a bývala v Čadci. Aj Anička - národniarka tam vtedy žila a bývala.
V živote svojich prvých 26 rokov som o nej ani len netušila. Netušila som, že je to moja suseda:)
Dozvedela som sa až, keď mi moja čadčianska rodinka povedala, že však tá Anička Malíková, o ktorej som písala v novinách, je sestra (sesternica? - už si nepamätám) môjho spolužiaka zo základky Janka Malíka a že je to o dve uličky vedľa od nášho domu.
A ja, blbec nešťastný, som si to s ňou "vybavovala" prostredníctvom médií:)
Však som mohla aj na ulici, keď to bolo tak blízko:)
Aničku - národniarku ani dnes, ani v rokoch minulých, keď tam bola primátorkou, nikto z mojich známych Čadčanov nijako nepochválil. Skôr naopak. Že za jej éry primátorstva sa z pešej zóny stal "bučorák pľac".
Na pešej zóne v Čadci bol aj Palárikov dom. V roku 1993 bol vrátený do vlastníctva Matice slovenskej. Neskôr prešiel do majetku Mesta Čadce. Za éry primátorstva Aničky - národniarky bol daný do prenájmu na účely komerčné.
V roku 2004 takmer celý zhorel pri údajnom vybavovaní si účtov medzi "podnikateľmi".
