Najviac ma vytočili dve krádeže v našom byte. Obidve boli v prvom štvrťroku roku 1990. Tú prvú som postrehla až pravdepodobne niekoľko dní po jej realizácii. Chcela som si z obvyklého miesta doplniť hotovosť a ... nebolo tam nič. A pritom som vedela, že nič tam byť nemôže. Najskôr som zvozila muža, že mi nepovedal, že vyraboval našu rodinnú kasu. Muž sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý mi povedal: „Asi ti šibe“. Nešibalo. Chýbali všetky peniaze, zlaté šperky, chýbali rakúske šilingy uložené v starej peňaženke, chýbala manželova obrúčka (ani som mu nemohla vynadať, že ju mal nosiť, keď naozaj mal preukázateľnú alergiu na zlato:-) ). Škoda v peniazoch cca 10 tis. Kčs, morálna – ešte nikto nevynašiel mieru na tento druh škody. Tak neviem. Ale mne pripadala veľká a obrovskááá:-)
Asi po mesiaci nám prišli peniaze z poisťovne. Presne v ten istý deň sme boli vykradnutí druhýkrát. Sú to ale náhody v živote...
Už pri prvej krádeži mi policajti povedali, že mám peniaze na presne takom mieste, ktoré si zlodeji nemôžu nevšimnúť. Po tomto ponaučení som peniaze ukladala na miesta, že by sa zlodejom ani nesnívalo!:-) Do krabičky BB pudingu, v kúpeľni do pracieho prášku, do múky ...
Keď prišli druhýkrát, vedeli sme hneď. Dcéra vtedy 10-ročná prišla zo školy a keď vystúpila z výťahu, videla naše dvere vylomené z pántov, na schodoch kopu bordelu vyhádzaného z nášho bytu, napr. pasy a tak ... Vošla do chodby ... V tom počula šramot v jednej z izieb, otočila sa a utekala, utekala! Vtedy určite zabehla svoj rýchlostný rekord. Tých 500 m do mužovej roboty ...
Doteraz má z toho fóbiu. Keď vchádza do bytu, najskôr popočúva, či je tam ticho.
Ten druhýkrát neukradli dohromady nič. Zlato bolo ukradnuté, peniaze dobre schované:-) Po ohlásení krádeže policajtom, som 3 hodiny stála na chodbe. Brali otlačky prstov a ja som sa ich každých 10 minút pýtala, či boli aj v kuchyni. A či tam ostal BB puding. Nechápali ...:-) Povedali mi, že nech sa pripravím na to, že mi z bytu spravili niečo ako nocľaháreň pre bezdomovcov, ale kuchyňa jediná je nepoškvrnená.
Keď ma konečne pustili dnu, hneď som letela k BB pudingu a ... peniažky od poisťovne tam boli!:-)
Ani neviem, či ma viac rozčúlilo prvé alebo druhé vykradnutie bytu.
Pri tom prvom od nás odišli AJ veci, ktoré som mala rada a nenahradím ich nikdy ničím....
Pri tom druhom z nášho bytu odišiel poriadok, ktorý mám tak rada:-)
Všetko zo skríň a skriniek bolo vyhádzané na zem, týždeň som upratovala a prala a nadávala!:-) To mi poisťovňa nezrefundovala:-)
Tak vás len prosím, moje ukradnuté veci, neprikotúľajte sa mi späť! Už vás nechcem ani vidieť! Už som sa vysporiadala s tým, že môj muž nebude ( aj z iných dôvodov ako zdravotných:-) ) nosiť obrúčku. Už som upratala. Už sme posledné naše úspory (vtedy) vrazili do kúpy nedobytných dverí a susedia nám odsúhlasili montáž vrátnika na vchodových dverách.
A hotovosť (len v pohotovostnej výške:-) ) mám doma najnovšie uloženú vo váze. Ale neprezradím, v ktorej ...:-)
