Keď som prišla k jednému klientovi, spýtali sa ma, či si dám kávu alebo čaj. Vybrala som si čaj. Ale len ak majú zelený.
Mali.
O chvíľu mi priniesli v duritke teplú žltú vodu. Po prvom sladko-kyslom glgu som sa spýtala, čo je to za zelený čaj.
S radosťou a ochotou mi ho priniesli ukázať v pôvodnom obale. Granulovaný zelený čaj! Podobalo sa to na kakaové granko, len to bolo žlté.
Nevypila som. Ani zo slušnosti. Môj vŕtačný jazyk prehovoril. Len tak mimo reči. Že to som ešte nezažila väčšie barbarstvo ako nazvať takéto niečo zeleným čajom.
A tak som poprosila radšej o tú kávu.
Mám nízky tlak. Odjakživa a dosť nízky. Keď som sa voľakedy, keď som ešte chodila k doktorom, radila s jedným, povedal mi, že ideálne by bolo, keby som to vedela riešiť prirodzeným spôsobom. Piť červené víno alebo kávu.
Červené kvôli policajtom a autu nepijem, kávu s radosťou.
Priniesli mi kávu. Plnú konvicu.
Popíjala som si, popíjala ...
Tlak sa znižoval a káva nechutila. Ale tlak je tlak.
Ešte kávu a ešte jednu! Litrová konvica bola prázdna.
To, že mi prinesú ďalšiu, omastili slovami, ktoré mi ten tlak kúštičok zdvihli:
"Kľudne pite, koľko chcete, veď to je neškodná - bezkofeínová."
Tento klient ma na ďalšie stretnutie neukecal ani po cca 10-tich telefonátoch:-)
To ja som bola voľakedy omnoho lepšia "hostiteľka"!:-)
Prvá výročná schôdza ROH prvý rok po zamatovej ...
Bola som tuším tajomník alebo podpredseda ROH (pamätám si len to, že to bolo v prvých tajných voľbách:-) ) a mala som na starosti organizáciu výročnej schôdze ROH.
Novému predsedovi ROH som podstrčila vlaňajšiu (teda spred r.´89!) správu o činnosti, niekoľkokrát som mu prízvukovala a duplikovala, že aj tak nikto nebude počúvať a tak kľudne môže čítať všetko, len nech nezabudne zmeniť meno generálneho riaditeľa nášho štátneho podniku.
Predseda ROH prečítal všetko. Aj s menom a oslovením bývalého generálneho.
V texte výročnej správy bolo meno bývalého generálneho trikrát.
Predseda ROH ho trikrát prečítal po starom.
Nový generálny, demokraticky zvolený, si nevšimol nič.
Nevnímal.
A to preto, lebo som mu v tej minerálkovej fľaši naservírovala poctivú 52-ojku slivovicu.
Takú istú "minerálku" mal aj predseda ROH.
Najviac zo všetkého sa mi páčilo, ako si obaja dali prvý glg.
Výdatný.
Lebo minerálka sa pije inak ako slivovica.
Ale ani nemukli, hrdinsky sa do poslednej chvíle tvárili, že pijú minerálku.
Počas výročnej schôdze vypili všetkú "minerálku".
(Na moje veľké sklamanie, lebo som kámošom sľúbila, že určite niečo ostane.)
Bod 7. výročnej schôdze - diskusia.
Padali ostré otázky. Zo strany platiacich členov ROH.
Po prvej ostrej otázke nový generálny, demokraticky zvolený, odpovedal:
"Prepáčte, súdružky a súdruhovia (ešte raz dodávam, že už bol rok 1990), ale ja nie som ten impotentný odpovedať vám na túto otázku."
Odvtedy mám problém už len jediný - jeden: Nepomýliť si impotenciu s kompetenciou:-))))))
Ale nového generálneho so starým generálnym som si nepomýlila nikdy.
Ten starý mi raz na nejakom mecheche povedal: "A čo sa Vám vlastne nepáči na socialistickom zriadení? Veď buďte rada, že Vám náš socialistický štát zaplatil okolo 300 tis. na Vaše vysokoškolské štúdium."
Lenže on nevedel ten detail, že ja som študovala diaľkovo a moje vysokoškolské štúdium ma len na cestovaní z Čadce do Bratislavy stálo 400 Kčs mesačne z môjho 1 100 Kčs platu:-)
A o rok neskôr po tej výročnej schôdzi mi ďalší nový riaditeľ našej firmy povedal:
"Bol som na ministerstve ... vybavujem privatizáciu ... a vieš na koho som nenatrafil? Na nášho bývalého generálneho ...! A nechal Ťa pozdravovať. Že na Teba si spomína v dobrom. Lebo že si mu otvorila oči vtedy, keď si na tom mecheche nadávala na socializmus."
O pár dní som z tej firmy dala výpoveď.
Na dohodu, bez odstupného a čo najskôr.
Odvtedy podnikám a nepijem granulovaný instantný zelený čaj a bezkofeínovú kávu:))
