Neustále ma nutkalo na kýchnutie, ale predsa sa ovládnem a neprivítam cestnú kontrolu nejako blbo.
Vybrala som z kabelky puzdro s dokladmi, vystúpila z auta a všetko jedno po druhom začala ukazovať.
Síce sa mi na prvýkrát nepodarilo predložiť správny doklad o úhrade poistného, sila zvyku. Tie zelené zloženky sú zelené karty a tie biele - to sú tie správne.
"V poriadku, pani vodička, nemusíte mi ukázať bielu kartu, verím Vám, že keď máte zelenú, tak máte aj bielu." - bol fakt ústretový.
"Teraz Vás poprosím, aby ste sa podrobili dychovej skúške."
Ahá, to ten môj červený nos a červené očí, blyslo mi:) Možno zbytočne nesprávne, lebo som videla, že jeho kolega už podroboval tejto skúške ďalšieho zastaveného vodiča a nezdalo sa mi, že by aj ten mal nádchu.
A v tom to na mňa prišlo!
Dlho som to zadržiavala, už sa viac nedalo, prišlo to tak náhle, že úplne mimo mňa:)
Poznáte to ... zafúkne vám do tváre a bez toho, aby ste niečo stihli, je to tu!
Tak presne TO sa mi stalo!
Ani mäkké ň som nestihla, len prudké "hapčí, hapčí, hapčíííí, hapčíííí!" - v mernom porovnaní rýchlosti a intenzity a času - 4 veľmi silné a prudké kýchy za sekundu.
Rovno do ksichtu toho pána, ktorý ma tak slušne požiadal o dychovú skúšku.
Moja najbližšia premočená hygienická vreckovka poruke bola na sedadle spoluvodiča.
Vlastne ... bolo ich tam niekoľko desiatok ... Už hodinu som cestovala, tak sa mi cestou nazbierali :)
Inštiktívne som sa po jednej z nich načiahla, že si utriem zakýchaný ksicht.
.......
Utierali sme si spolu:)
Ja svojou vreckovkou a príslušník dopravnej polície tiež svojou.
Veľmi som sa snažila ospravedliť sa, ale utierajúc sa a pokračujúc v kýchaní som ani nestihla vysloviť nejakú tú formulku v zmysle "mia culpa" ...
Predbehol ma!
"Pani vodička, pokračujte v jazde, Vaša dychová skúška bola dostatočne kvalitná a spoľahlivá, šťastnú cestu domov prajem."
Usmiala som sa na neho ... a namiesto pozdravu ... čo myslíte?:))
...................
Uhádli ste všetci!
Hapčí, hapčííííí!:)
