reklama

Hola, holá, škola volá!

V dnešný deň to nejde nepospomínať si na to, aké to bolo voľakedy. ​Keď išla prvýkrát do školy naša generácia teraz už dôchodcov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (47)

Ja som sa do školy tešila aj netešila.
​Tešila preto, že niečo nové, o čom nám v škôlke hovorili, že to bude veľmi pekné a máme sa na čo tešiť.
​Netešila preto, že pár týždňov predtým ako sme mali ísť do školy s mojou kamarátkou a susedkou tiež Jankou, Janka odišla. Navždy.
​Veľa rokov trvalo kým mi niekto povedal naozaj pravdu. Že nielen tak do nebíčka odišla. 
​Jej mama mala nepríjemnú psychickú chorobu a svojej jedinej dcére ublížila.

​Ale moja pani učiteľka v prvej triede bola super. Vedela naučiť, vedela byť prísna, trochu aj kričala, ale bola spravodlivá.
​Keď ju niekedy zastupovala iná (pani Hedviga N.), všetci sme sa triasli od strachu. Pani Hedviga fakt nosila paličku do triedy, za najmenšie prehrešenie nás trestala spôsobom "poď na chodbu k umývadlu" a tam pod tečúcou studenou vodou si zopnuté prsty prišli na to svoje-jej paličkou:)

​Bol to rok 1960. Telesné tresty boli vtedy celkom bežné. 
​Najviac mi v prvých ročníkoch prekážali spolužiaci, ktorí boli pomalí, nudila som sa, keď čítali jednu vetu 5 minút. Lenže vtedy sme ešte nevedeli, že sú to takí tí dysl. a ešte iní, lebo nás do 1. triedy brali všetkých podľa dátumu narodenia a na žiadne psychologické prijímačky sme nechodili.

​Tak ten Karol, ktorý ma na hodine čítania riadne nudil, je dnes pán doktor vo významnej funkcii. Čomu som rada, lebo dnes už viem, že rôzne odchýlky od normy nemusia byť bariérou.

​Tiež ľaváci.No koniec sveta! Chytaj to pero do správnej ruky! A nepíš tak škaredo! A nerob toľko machúľ!

Čestné slovo, že som ako prváčka vôbec nič nevedela o nejakých ľavákoch. Teraz už viem celkom dosť. Najmä vďaka mojej vnučke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo základnej školy si pamätám ešte aj to, že som stále dostávala len samé jednotky, spolužiaci sa mi posmievali, že "bifľoška", pritom doma som sa skoro nič neučila, ja som hlavne čítala knihy.

​Tak potom som raz zatúžila dostať zlú známku, aby som sa pred spolužiakmi predviedla ako tá nie bifľoška. Spravila som do zošita z hudobnej ( na hudobnú bol špeciálny zošit, taký viac na šírku ako na výšku) poriadnu machuľu. Vtedy sme ešte písali atramentovými perami.

​A konečne som dostala zlú známku - štvorku! A cítila som sa ako pred svojimi spolužiakmi ako f​​rajerka!
​No len kým pani (vtedy súdružka) učiteľka neprišla na to, že mi tú štvorku dala omylom, lebo si až trochu neskôr uvedomila, že som dcéra jej kolegyne Anky Z., tak mi dala možnosť vytrhnúť stránky z hudobného zošita a písomku opraviť. A zas som mala za 1!

​Moja mama-učiteľka bola ​nesmierne rada, keď som konečne vypadla ako výborná žiačka zo základky na strednú.
Chcela vedieť, čo naozaj vo mne je na škole, v ktorej nemám protekciu.

​No náhodou som ju ani trochu nesklamala, dokonca ani na výške a potom si konečne vydýchla, že fakt tá moja Jana to nemala len z protekcie:)

​Ja som to o sebe vedela vždy, len ono sa to ťažko vysvetľuje mame-učiteľke:)

​Vlastne by som to mala zakončiť tým hlavným a najdôležitejším:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes sa moja prvá vnučka stala školáčkou! A prajem jej nech sa v škole cíti najmenej tak fajn ako ja. 

Janka Remešíková

Janka Remešíková

Bloger 
  • Počet článkov:  275
  •  | 
  • Páči sa:  103x

Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík:  Mnou milovaní ľudiaStalo sa mi ...Moje úvahy o životeBlbostičkyMoji priateliaMoje veršíkyO všeličom možnom...Moje výletyFotoNie celkom vážneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu