Napr. po takých majetkových právach manželky istého predsedu strany vládnucej koalície, ktoré mali cenu medzi 40 - 100 mil. Sk zrovna v čase splatnosti dlhu nie celkom známemu veriteľovi, ktorý mu požičal na ten domček v Trenčianskom kraji.
Mám celkom dobrú fantáziu.
Keď som videla a počula v telke moderátora Jana Krausa ako sa vehementne a veľmi brilantne snaží z bývalého premiéra vydolovať čo len najmenšiu info o tých majetkových právach manželky, moja fantázia sa rozbehla ako divý kôň vidiaci nekonečnú prírodnú plochu voľnú na svoje vyvádzanie.
Vladimír M. na dobiedzajúce otázky Jana Krausa prezradil niečo, čo nemohlo ujsť mojej fantázii.
Že má pripravenú napísanú knihu o politickom zákulisí istého obdobia svojho existovania v politike.
Že tú knihu nemôže vydať za svojho života.
Moja fantázia zapracovala.
Napadlo ju, že ... tie majetkové práva manželky bývalého premiéra by mohli byť autorské práva na tú knihu, ktoré, samozrejme, previedol záveťou na svoju manželku (keďže svoje knižné pamäti nechce vydať za svojho života) a manželka tie práva speňažila už dopredu a vyplatila za svojho manžela dlh za ten domček.
Z čistej manželskej lásky.
Aj ja by som tak urobila:-)
Lenže nemôžem.
Nie kvôli čistej láske.
Kopec dôvodov, prečo nie.
Hlavný ten, že vo chvíli, keby sa môj muž rozhodol kandidovať na hocijakú politickú funkciu, zbalím si do dvoch kufrov svoje oblečenie a pošlem náklaďák pre asi tisícku kníh a idem kade ľahšie.
Možno aj kade ťažšie:-)
Lenže mojej fantázii až tak veriť netreba:-)
Sem - tam sa aj pomýli.
Doteraz sa (bezpečne) len trikrát trafila do podvodníkov.
Jedenkrát pri piešťanskom TESCU. Keď jej jedna pani chcela vyveštiť. A ona nechcela. A tá pani za ňou bežala a kričala, že keď jej dá 200 korún, vyveští jej, že sa dožije 89 rokov. Vynadala som jej. Nechcem ani za svet žiť 89 rokov! A ešte k tomu z toho dôchodku, ktorý mi hrozí v takej výške! Však skapem od hladu (aj keď len svojho vegetariánskeho) pri mojom knižnom a cédéčkovom a dévedéčkovom apetíte:-))
A na druhý deň som stretla suseda a ten sa mi pochválil a tešil sa, že má vyveštené, že sa dožije 89 rokov a že z vďaky za tú veštbu pridal ďalšie dve stovky a že to bolo pred TESCOM a doporučuje mi:-)
Druhýkrát, keď sa za mnou do firmy prišiel poradiť jeden pán a z rukáva jeho super nového obleku visela visačka "Hugo Boss" a ja som mu povedala, že toho herca, ktorého meno má na rukáve, veľmi milujem. A on sa ani za mak nechytil na môjho milovaného Hugo Haasa!:-)) A keď mi "vybalil" svoj "problém,", hneď som vedela, že som dobre urobila, keď som si "pomýlila" Huga Bossa s Hugom Haasom:-))
Tretíkrát vtedy, keď som vo svojom mobile započula slovanský prízvuk, ale nie slovenský. Do pár sekúnd mi svitlo a rozpoznala som ruštinu:-) Ten pán chcel odo mňa radu, ako si má dať do nákladov autá, ktoré nikdy nekúpil, ale zato predal mimo územia SR. A že dobre zaplatí za tú radu. Lenže, chúďa moje nešťastné, nevedel, že ja na peniaze nie som:-) Tak som mu, verte, alebo neverte, povedala, že, žiaľ, na najbližšie asi tak tri roky mám plnú kapacitu a poradiť mu nemôžem.
Keď som neskoro večer odchádzala z firmy, nebolo mi všetko jedno a tých pár metrov k môjmu autu sa mi nekráčalo najľahšie.
Veď som si nemohla ani trošku byť istá, že moja ruština, ktorou som už 20 rokov neprehovorila ani slovo, bola zrozumiteľná:-)
