Emocio zavelí prostredníctvom svojho vládcu - srdiečka, že treba pomôcť tomu a tomu. V podstate skoro každému.
Racio zavelí prostredníctvom svojho vládcu - mozgu, že pomôcť všetkým sa nedá a že treba stanoviť kritériá.
Kritériá síce stanovujem raciom, ale sem-tam sa do nich infiltrujú prvky emócia.
A to je to tretie. Niečo medzi jedným a druhým....
Vtedy nastáva problém.
Mám x-tisíc korún. A LEN dve možnosti:
1. Dám ich tomu bohatému? Lebo viem, že ten ich investuje super dobre. A vrátia sa mi nepriamo v iných hodnotách a v inom čase. (Ako príklad uvádzam dotácie pre prosperujúce firmy). Ale možno neinvestuje. Možno minie konzumne. Vtedy je moje riziko veľké jak šľak!:-)
Racio váha ...
2. Dám ich tomu chudobnému? Lebo viem, že ten ich ako prvé použije na vyplatenie svojich dlhov.( Ako príklad uvádzam "iniciatívy" Konsolidačnej banky alebo Veriteľa s.r.o.). Mám nádej, že keď vyplatí dlhy, rozbehne sa, ožije, a raz sa mi to vráti v pánbohvieakých hodnotách a v pánbohvieakom čase; že sa už možno ani nedožijem...:-)
Moje emocio sa tuším spojilo s raciom a ... tiež váha ...
Mám vyriešené!
Koalícia racia a emocia!
No jasnačka!
Čo sa ja budem trápiť nejakými záujmami racia?
Čo sa ja budem trápiť nejakými záujmami emocia?
Spravím si koalíciu!
Svojich x-tisíc korún rozdelím medzi oboch rovnako.
Nech sa žerú medzi sebou.
Nech si vyriešia...
Má to najmenej dve výhody:
Riziko rovnaké.
O svoje peniaze prídem tak či tak.
Kebyže by som mohla aj o tej tretej ceste uvažovať ...
Blbo myslím.
Nevýhodne.
AKÁKOĽVEK tretia cesta je blbosť.
Priznávam, že poznám len dve.
... Áááá ..., vlastne AŽ štyri!:-))
Dopredu, dozadu, doprava, doľava ...
(A tiež som takmer pozabudla na možnosť pomôcť nielen peniazmi, ale aj slovom. Ako príklad uvádzam niečo podobné ako elegantne to včera zvládol náš premiér na pôde istého nie chudobného. Na pôde istej ...hmm ... ttt... banky...:-) )
