Už na druhý deň mi to nedalo. Jednak mi nechutila tá zmrzlina, ktorá som vyrobila podľa príkazu vedúceho (to bol hlavný dôvod:-) ), ale ešte som aj bola zvedavá, ako chutí zmrzlina podľa potravinárskej normy.
Vedúci chodil do práce až dve hodiny po mne a tak som už od druhého dňa mojej brigády stihla za ten čas vyrobiť aj jednu dávku normovanej zmrzliny. Tá teda chutila! Úplne ináč ako tá podľa príkazu vedúceho.
Čože sa ja budem celý deň kŕmiť nejakou normou vedúceho, keď tá oficiálna norma mi chutila omnoho viac. A tak som do zásoby na celý deň mala jednu desaťlitrovú nádobu s poctivou zmrzlinou. Z nej som sa ponúkala nielen seba, ale aj všetky kolegyne, ktoré vyrábali klobásky a tlačenku.
Jedného dňa prišla neohlásená kontrola na kvalitu zmrzliny. Šéf bol trošku nesvoj, ale povedal mi, že sa nemusím báť, že to nejako zariadi a nech kontrole poskytnem vzorku. Bola som už vtedy šikovný človiečik a pálilo mi to:-)
Poskytla som vzorku. Ale nie z tých nádob určených na expedíciu, ale z tej „mojej“ nádoby určenej na moju konzumáciu.
Kontrola skúmala, skúmala a asi po hodinke ma zavolali na podpis k zápisu. Prečítala som si „bez závad“ a podpísala. Pani kontrolórka mi ešte udelila slovnú pochvalu, že takú kvalitnú zmrzlinu už dávno nevidela. Priamo pred vedúcim! Žiarila som ako hviezdička na nebi.
Keď kontrola odišla, vedúci si ma zavolal. Potešila som sa, určite mi chce dať odmenu.
Žiadnu odmenu mi nedal.
Zvozil ma, čo sa do mňa vošlo! Nechápala som ...
„Tak vy si zo mňa budete robiť dobrý deň? Čo si o sebe myslíte? Ja sa tu budem kvôli vám strápňovať?“ – kričal na mňa.
„Prečo? Veď kontrola dopadla dobre, aj pochvalu som dostala.“ – bránila som sa.
„Ako prečo? Vy sa ešte pýtate prečo a pýtate sa jak keby ste nevedeli narátať do päť! To ste fakt taká blbá? Ja sa tu strápňujem s úplatkom kontrole a oni mi povedia, že je všetko v poriadku. Dokážete to vy vôbec pochopiť...?“
Na druhý deň ráno mi oznámil, že pri zmrzline končím. Že som mu prerobila kopu peňazí, že určite sa na konci mesiaca ukáže, že výroba zmrzliny bola omnoho menej ziskovejšia ako inokedy a že som ho pripravila o prémie.
Ani som mu nestihla vysvetliť, že na mne prerobil zisk a prémie len z jednej nádobky denne a tie ostatné boli „ v poriadku“.
Bola som na hodinu preradená do výroby bravčovej tlačenky a ako novej mi kolegyne hneď s radosťou prisunuli tú „najlepšiu“ robotu. Prípravu surovín z bravčových hláv. Surové som ich dala uvariť a po uvarení som z nich vyberala použiteľné. Použiteľné bolo skoro všetko:-)
Odvtedy som už nikdy viac nejedla tlačenku. Asi tam niekde boli moje prvé zárodky môjho vegetariánstva:-)
