Po troch mesiacoch mi navrhli stať sa spolumajiteľkou firmy. Nemala som na to. Kapitál. Tak mi dali odmenu 10 000,- Kčs a tú som dala ako svoj vklad do novej firmy. Potom som si šetrila na doplatenie ďalších 10 000,- Kčs základného vkladu. Moja práca vo firme bola vysokozisková. Prestalo sa mi páčiť deliť sa o zisky s ostatnými. Stal sa zo mňa človek trhový a ... tak som začala podnikať:-)
Podnikám, podnikám. ... Niekedy sa mi to páči, niekedy ... ; ale nikdy som nezapochybovala o svojom rozhodnutí v tom roku 1991.
Najviac sa mi nepáčia "Amíci":-) Tí si vyžadujú široký úsmev aj vo chvíli, keď im poviem, že ich podnikanie nie je celkom košér s našimi zákonmi. Nepovedia mi, že sa im nepáčia naše zákony, pochopím sama a včas, čo sa im nepáči ... A rozlúčim sa s nimi.
Rakúski aj nemeckí podnikatelia majú síce svoje muchy, ale dá s s nimi... Keď mi raz povedali, že neovládam dokonale ich reč, tak som im povedala, že ani oni tú moju:-)
Najradšej zo všetkého pracujem so slovenskými podnikateľmi. Keď sa medzi sebou pohádajú, vždy im rozumiem a na druhý deň sa pomeria:-)
Celkom O.K. vychádzam s Belgičanmi, Talianmi, Čechmi, Švajčiarmi ...
Aj keď si kvôli nim musím preštudovať kopec medzinárodných zmlúv. Tí ale pochopili, že na Slovensku sa podniká podobne ako u nich: naše zákony uznávajú viac ako úsmev na tvári ...:-)
A ten môj úsmev je vtedy o to širší...:-)
