Prídem do hypermarketu, chcem si kúpiť nejaký náhradný diel do niečoho, čo mi predali nedávno.
Ten náhradný diel ani tak nie je náhradný diel. Je to nevyhnutná súčasť ďalšieho bezproblémového užívania kúpeného niečoho.
Filter na vodu. Ktorý potrebuje každé 4 týždne vymeniť náplň. Aby fungoval na svoj účel určený.
10 minút čakám v hypermarkete, kým sa objaví niekto v plášti s menovkou, že je to on! Ten, ktorého hľadám.
"Prosím vás, kde by som našla náhradné filtre do toho filtračného prístroja na filtrovanie vody?"- pýtam sa vcelku normálne, slušne a bez ataku.
"Do akého?"- opýta sa ma ten v modrom plášti.
"No do toho, ktorý som si tu kúpila pred dvomi mesiacmi, typ ten a ten (brita)."- vysvetľujem.
"Také nemáme." - odpoveď. Stručná, jasná, skočila som na návnadu, lebo sa pri tom pán v modrom plášti tváril ako víťaz nejakej súťaže "zákazník verzus hypermarket":)
"Akože nemáte? Kúpila som to tu, bez toho to je ďalej nepoužívateľné, tak mať musíte!" - skočila som slovne po ňom.
"Musíme len umrieť." - zarehlil sa mi do ksichtu môjho nerozrehotaného, skôr opačne naladeného:)
"Si len myslíte, že musíte len umrieť! Umrieť pre mňa za mňa vôbec nemusíte, ale filter do filtrovača vody mať musíte!" - od srdca som mu naložila a pán v modrom plášti ... stratil reč.
Do toho som stretla susedu.
Hovorí mi historku so svojím kaderníkom.
"Bola som u svojho kaderníka. Chodím k nemu roky. Je to môj sused z detstva. Poznám ho jak vlastné boty. A dnes po toľkých rokoch som zistila, že je teplý!" - suseda celá šokovaná na mňa vyhúri.
"Jak si zistila?" - pýtam sa a myslím stále na ten náhradný diel filtrovača.
"No celkom jednoducho som zistila. Keď som u neho čakala už vyše polhodiny, sadla som k počítaču, nech miniem čas rýchlejšie, mal tam otvorenú stránku na pokeci a to tam kecal so samými gaymi, no strašnéééé, hrôza, zle mi z toho bolo!" - suseda gay-amatérka:)
"A čo ti bolo zle a z čoho?"- pýtam sa.
"Keď ja som jakživ ešte žiadneho gaya naživo nevidela, až teraz!"- hovorí suseda ohúrená.
Počuj, Dáška, keď ti tak o to ide a chceš vidieť naživo nejakých gayov, tak ja sa kamoším s niekoľkými, sú to strašne fajn ľudia, úplne normálni, ani by si ich nerozoznala od ostatných ľudí. Na budúci víkend k nám prídu dvaja, tak sa stav večer okolo desiatej, zoznámim ťa s nimi. - moje pozvanie, ale len v mojej mysli, ústne som držala hubu, to mi prebehlo len mysľou ...
Návšteva k nám prišla a ja som večer pri rôznych táraninkách vyzradila chiméru, že ďalší večer dofrčí suseda a možno aj s ansáblom, aby si omrkla gayov.
Nikto neprišiel.
Na druhý deň ráno pohodička ...
Sedíme na terase, ja a moji kámoši, super ľudkovia, úplne normálni gayovia.
Pobehujem medzi kuchyňou a terasou, krásne letné ráno, kávička vonia a do toho ... zvuk! Zvuk miestneho vidieckeho rozhlasu.
Nepočujem. Lebo pobehujem.
Pýtam sa Grzeska, jedného z mojich dvoch návštevníkov: "Čo hovorili v rozhlase? Nepočul si náhodou?"
"Počul." - hovorí Grzesek.
A dodá: "Hlásili v místním rozhlase, že kdo ješte nevidel gayú, ať se dostaví na nějakú Majerskú 1 vod desíti do dvanásti.":)
