V podmienkach prieskumu bolo toho toľko, že mala čo robiť, aby ich všetky splnila. Napr. nikdy nesmela „skúmať“ názor toho istého človeka dvakrát. Aj keď témy prieskumu boli zakaždým iné.
Ďalšími presne určenými kritériami boli: vek skúmaného, vzdelanie, rodinný stav, lokalita bydliska, zamestnanie atd. Rodinní príslušníci to byť nemohli. Naši ani vzájomní. Niekedy bol fakt problém zohnať tých 10 ľudí (štatistických vzoriek), asi tak v mesačných intervaloch spĺňajúcich určené kritériá ...
„Trápila“ sa s tým asi tak pol roka, potom to vzdala.
Keďže je poctivec, snažila sa tú prácu robiť podľa najlepšieho svedomia a vedomia:-)
Robila dlhé prechádzky po okolí, „vycestovala“ na bicykli aj na vidiek, prihovárala sa desiatkam ľudí, hľadala správne vzorky:-).
Prihovárala sa ľuďom v záhradkách, na ulici, pred domom ...
Najvďačnejšie štatistické vzorky vraj boli starší ľudia, dôchodcovia. Keď sa im prihovorila pred ich domom, často ju pozvali dnu, pohostili, vyrozprávali sa na nevďačnosť spoločnosti, nevďačnosť rodiny ...
Často až po polhodine debaty „prišlo k veci“ a zistila, že dotyčný nie je vhodná vzorka, lebo je vdovec a vdovca už mala:-) Jednoducho jej bolo trápne pýtať sa hneď spoza plotu, či náhodou nie je vdovec:-). Tak sa rozlúčila a išla „loviť“ ďalej ...
Niekedy aj „ulovila“ tú správnu vzorku, ale ... nemala názor. Tá vzorka:-).
Keď konečne vytiahla prieskumné tlačivo a začala sa pýtať, tak to prebiehalo asi takto:
Otázka: „Ste spokojný s tým ako dnes žijete?“
Odpoveď: „A čo ja viem ...? Niekedy áno a niekedy nie. Včera som bol, lebo popršalo a nemusel som polievať. Ale predvčerom ma žena riadne nahnevala, to som spokojný nebol.“
Otázka: „Aká je výška vášho mesačného príjmu v rodinnom rozpočte?“
Odpoveď: „Ja mám dôchodok osemdvesto a žena o tisícku menej. Žena mi nadáva, že mám nízky dôchodok, tak tam radšej napíšte o tisícku viac, nech je spokojná. Niekedy idem ešte na fušku, pomôcť pri stavbe alebo na poli. Privyrobím si tisícku – dve. Ale to tam nepíšte, lebo to ani moja žena nevie. To mám na pivo.“
Otázka: „Ktorú stranu by ste volili, keby boli voľby dnes?“
Odpoveď: „A aké sú na výber?“
Dcéra vymenovala kandidujúce strany.
Reakcia vzorky:“ Toľko...? Však ich ani všetky nepoznám. Poznám len ... tú a tú a tú... a toho a toho a toho...“ (vymenuje menovite troch)
Otázka: „Tak koho...?“
Odpoveď: „A Vy, slečinka pekná, budete koho ...?“
Dcéra: “Nemôžem Vás ovplyvňovať. Musíte povedať sám".
Odpoveď: “Tak tam niekoho napíšte ...“
Dcéra: „Ale koho?“
Odpoveď: „Mne to jedno ... tak tam dajte toho (povie meno). Minule rozdával v dedine balóny. Vzal som pre vnuka. Ale praskol mu, dlho sa z neho netešil.“
Dcéra za „výdatnej“ pomoci deduška nakoniec dotazník vyplnila. Deduška musela ešte niekoľkokrát ubezpečiť, že sa to určite žena nedozvie, čo tam uviedol.
Po hodinke sa dcéra a jej vzorka rozlúčili ako starí známi. Deduško bol celý pookretý, že si už dávno tak dobre s nikým nepokecal a povedal, že nech nabudúce príde zas. Že v utorok a piatok poobede chodí žena varovať vnúčatá, tak najlepšie vtedy. A že škoda, že nepije kávu ani rum, lebo ju potom nemá čím ponúknuť.
Ale údaje v prieskumnom dotazníku boli vyplnené prvotriedne:-)
