Kam až siaha naša budúcnosť? Nikto nevie.
Ani o tej svojej neviem nič. Rôzne termíny toho, čo ma čaká, mám zapísané, ale to je asi tak všetko, čo je v mojich silách.
Všetko, čo mám zapísané, sú samé príjemnosti. Kedy, kam a a s kým.
Nepríjemnosti si nezapisujem. Tie si prídu bez pozvania kedy chcú. Našťastie sú v takej menšine, že mi ani nestoja za to, aby som si ich čo aj dodatočne zapisovala do diára. Toho najcitlivejšieho. Do seba.
Keď sa rozhodnú, že sa tam usalašia ako doma, s tým nič nespravím. Nebojujem s nimi. Buď počkám, kedy samé od seba vyprchajú, vzdajú to, alebo jednoducho použijem svoju gumu a vygumujem si ich zo seba. Aj také som sa už naučila. Ale jednotkou s hviezdičkou by som sa z tejto disciplíny neoznámkovala:-)
Týmto som vlastnú minulosť vybavila.
Vlastnú budúcnosť nikdy nevybavujem. Mám ju len v tých zapísaných termínoch. A to sú samé príjemnostíčky. Ani neviem ako sa mi podarilo, že na všetko, čo ma čaká, sa len teším. Nebolo to vždy tak, ale teraz to tak už je.
Okrem svojej budúcnosti neviem vyriešiť, dokonca ani len zapísať do diáru, budúcnosť svojich potomkov.
Niekedy aj premýšľam nad ňou. Ani trochu mi to nejde.
Lebo mám v sebe vlastnú skúsenosť, ktorá mi to premýšľanie kazí a kafre mi do toho.
Moja skúsenosť s budúcnosťou sa ma pýta také jednoduché otázky a aj tak tie moje odpovede sa podobajú ako vajce vajcu.
Dávam na známosť niektoré z nich:
"Tušila si, že raz, keď budeš mať v rukách svoje maturitné vysvečko, odídeš od rodičov raz prevždy?"
"Tušila si, že už od 2. roku svojho narodenia spoznáš svojho budúceho manžela, s ktorým prežiješ zvyšok života?"
"Tušila si, že sa raz z predavačky staneš audítorkou?"
"Tušila si, že sa raz dožiješ svojho dôchodku v plnom zdraví, keď tvoji rodičia odišli tak skoro? (Mama v tvojej 30-tke, otec o 9 rokov neskôr)."
"Tušila si, že tvoje dcéry Ti budú robiť radosť po celý zvyšok života?"
"Tušila si, že budeš mať 3 vnúčatá, s ktorými sa navyvádzaš také, o čom sa ti ani nesnívalo a že ťa obohatia tak, o čom tvoje (ne)vízie o budúcnosti nemali ani len šajnu?"
Na VŠETKY tieto otázky, ktorými som sa pýtala sama seba, odpovedám, že NIE, NIE, NIE!
A preto sa už budúcnosti nepýtam nič.
Ona si to aj tak spraví po svojom.
A ak náhodou nie, možno si aj domyslím:-)
Ja jej len budem držať palce, aby pokračovala v trende pozitív, ktorý mi darovala.
I keď TAM NIEKDE v pozadí cítim, že má výdatného pomocníka v niečom, čomu verím aj (ne)verím.
Možno sa mi raz podarí dozvedieť sa aj to.
Možno sa raz dožijem svojej vlastnej budúcnosti:-)
