Bicyklovanie a rybolov

Písmo: A- | A+

Jedno aj druhé je šport. Ja som si vybrala za partnera bicykel. Smer piešťanská Sĺňava, (nielen) môj cykloraj. Dať zabrať telu a odbremeniť dušu.

V jednej zátoke som si našla tiché tienisté miestečko tesne pri brehu na posed.

Vnímala som to pohodové ticho s pohľadom upretým na mierne sa vlniacu hladinu vodnej nádrže.

Čas a iné otravnosti som zahnala do vedľajšej priestorovej aj časovej dimenzie.

Chvíľa pocitu šťastia trvala ako obyčajne. Chvíľočku.

Na úzkej prístupovej cestičke zastalo auto.

Prvý vystúpil pán, otvoril kufor auta, vybral z neho udicu so stojanom.

Vyberal pomaly, nič nehovoril.

Keď vystupovala pani, najskôr ju bolo počuť, až potom vidieť.
Vykladala z auta 2 chladiace boxy s jedlom a nápojmi, potom rybárske stoličky a iné hnuteľnosti. Pán si šteloval udicu do aktívneho stavu.

"Je tu príšerne horko! Kde si mám sadnúť?" - spýtala sa toho svojho, v hlase bolo cítiť rozladenosť namierenú na partnera.

"Vyber si niekde miesto, je ho tu dosť." - odpovedal

"To sa ti povie, že vyber, keď jediné miesto v tieni je tam ..."- ukázala rukou smerom ku mne.
" Vydrž, pani je na bicykli, nebude tu dlho" - odpovedal.
"Ako vieš, že nebude dlho? Niektorí ľudia si len tak sadnú do tieňa a sedia ako prikvačení"- to bolo asi o mne.
" Tak čakaj" - odvrkol.

"Dokedy asi, nevieš?"- zvyšovala tón hlasu.

Už-už som sa chystala vstať a odbicyklovať.
Niečo nepríjemné sa vo mne pohlo.
Nejaká schválnosť.
Ešte posedím tak 5 minút. Nech si to vychutnám. Aj by som sa hanbiť mala, ale nedalo mi:-)
"Sedí a sedí a vidí, že my sme tu došli chytať ryby a nie len tak leňošiť" - normálne ma vyháňala, ale ja akože nič nepočujem:-)

Vybrala z chladiaceho boxu červenú sladkú vodu, rovno 2 litre. Jej naladenie ladilo s farbou žbrndy. Riadne si upila.

"Fuj, aká je dobrá! Sladučká, voňavá, studená, samá bublina, presne takúto ja môžem" - pochvaľovala si.

Vybrala bagety. Vyzerali presne ako tie z benzínky.
"Dáš si aj ty?" - spýtala sa.

"Daj" - odpovedal.

Postavila som sa, usmiala, sadla na bicykel.
"No konečne!" - povedala a rýchlym krokom sa premiestnila na to tienisté miestečko po mne.

" Teraz švihom niečo chytaj, nech je čo na večeru" - povedala smerom k rybárovi, spokojne sa ulebedila na lavičku a doliala si do plastového pohára tej červenej maškrty.




Skryť Zatvoriť reklamu