V jednej zátoke som si našla tiché tienisté miestečko tesne pri brehu na posed.
Vnímala som to pohodové ticho s pohľadom upretým na mierne sa vlniacu hladinu vodnej nádrže.
Čas a iné otravnosti som zahnala do vedľajšej priestorovej aj časovej dimenzie.
Chvíľa pocitu šťastia trvala ako obyčajne. Chvíľočku.
Na úzkej prístupovej cestičke zastalo auto.
Prvý vystúpil pán, otvoril kufor auta, vybral z neho udicu so stojanom.
Vyberal pomaly, nič nehovoril.
Keď vystupovala pani, najskôr ju bolo počuť, až potom vidieť.
Vykladala z auta 2 chladiace boxy s jedlom a nápojmi, potom rybárske stoličky a iné hnuteľnosti. Pán si šteloval udicu do aktívneho stavu.
"Je tu príšerne horko! Kde si mám sadnúť?" - spýtala sa toho svojho, v hlase bolo cítiť rozladenosť namierenú na partnera.
"Vyber si niekde miesto, je ho tu dosť." - odpovedal
"To sa ti povie, že vyber, keď jediné miesto v tieni je tam ..."- ukázala rukou smerom ku mne.
" Vydrž, pani je na bicykli, nebude tu dlho" - odpovedal.
"Ako vieš, že nebude dlho? Niektorí ľudia si len tak sadnú do tieňa a sedia ako prikvačení"- to bolo asi o mne.
" Tak čakaj" - odvrkol.
"Dokedy asi, nevieš?"- zvyšovala tón hlasu.
Už-už som sa chystala vstať a odbicyklovať.
Niečo nepríjemné sa vo mne pohlo.
Nejaká schválnosť.
Ešte posedím tak 5 minút. Nech si to vychutnám. Aj by som sa hanbiť mala, ale nedalo mi:-)
"Sedí a sedí a vidí, že my sme tu došli chytať ryby a nie len tak leňošiť" - normálne ma vyháňala, ale ja akože nič nepočujem:-)
Vybrala z chladiaceho boxu červenú sladkú vodu, rovno 2 litre. Jej naladenie ladilo s farbou žbrndy. Riadne si upila.
"Fuj, aká je dobrá! Sladučká, voňavá, studená, samá bublina, presne takúto ja môžem" - pochvaľovala si.
Vybrala bagety. Vyzerali presne ako tie z benzínky.
"Dáš si aj ty?" - spýtala sa.
"Daj" - odpovedal.
Postavila som sa, usmiala, sadla na bicykel.
"No konečne!" - povedala a rýchlym krokom sa premiestnila na to tienisté miestečko po mne.
" Teraz švihom niečo chytaj, nech je čo na večeru" - povedala smerom k rybárovi, spokojne sa ulebedila na lavičku a doliala si do plastového pohára tej červenej maškrty.
