Mali sme dohodnuté, že sa stretneme v sobotu 26.8. 2006 doobeda v Poľsku a potom vyrazíme na Slovensko. A tak sme sa v poľských Katowiciach stretli, Grzes nám v ústrety pricestoval niekoľko stoviek km až z Pomoria. Poľského kamaráta Kubka sme nechali doma:-)
Cesta z Katowíc do Terchovej nám ubehla rýchlo, Grzesek trošku vyhrával na ústnej harmonike, ja som nadávala na poľské cesty a môj muž pri mne podriemkával po predošlej noci plnej IQ testov u mojej sestry:-) Podvečer sme docestovali do Terchovej a na dôkaz toho sme sa vyfotili pri nerezovej soche Juraja Jánošíka, nášho národného hrdinu, ktorý bez ujmy prežil všetky historicko- politické prevraty:-) Grzesovi sa páčil Jánošíkov nepremokavý odev:-)
Potom sme už len trošku okukli terén, kam sa vyberieme z tej ponuky krásnych hôr okolo ...
Už vieme kam! Záhradná reštaurácia. Priamo v centre Terchovej a jediný náš problém bol, či sa posadiť do fajčiarskej alebo nefajčiarskej časti záhradnej reštaurácie. Verte alebo nie, ona fakt bola v zmysle zákona na ochranu nefajčiarov rozdelená na tieto dve časti. Tak sme si vybrali tú fajčiarsku, lebo tam sedela partia veselých chlapcov v jánošíkovských krojoch:-) Vedľa nás sedel jeden namosúrený starší manželský pár, ktorý už dlho mával peňaženkou, že chcú zaplatiť. Opýtala som sa, či to tu všetko tak dlho trvá. Odpovedali mi, že VŠETKO. Aj objednávka, aj obsluha, aj platenie. Tak som povedala, že na to platenie my až tak dlho čakať veru nebudeme:-) A tak sme sa posadili ...
Jeden z mála záberov, na ktorých sa nám podarilo zvečniť nášho dvorného fotografa–môjho Mariana:-)
No jo ... taká krása všade okolo, že jeden ju obdivuje hore a druhý dolu ...
Rebríky v horách, to je naše! Vychutnali sme si ... našu odvahu:-)
A konečne naše „to pravé orechové“ – bufet! Len 30 metrov! To zvládneme!
Snažím sa veľmi–preveľmi ... nespadnúť ...:-)
Aj Grzes sa snaží skoro ako ja:-)
Touto vodou si Grzes pokrstil svoje turistické sandálky...
Tieto dve krásavice sa nám nezdali moc jedlé:-)
Po absolvovaní túry to bolo skoro ako pod šibenicou:-)
Reklama na Terchovú a na nás dvoch ...:-) Za tou reklamnou tabuľou je terchovské múzeum, v ňom je naľavo od vchodu pamätná kniha návštevníkov a v nej pribudol zápis, že v termíne 26.-27.8.2006 sa na blogstretku zúčastnili tí a tí...:-)
Cestou z Terchovej späť do Poľska sme sa zastavili v skanzene Vychylovka a ja som sa pokúsila súťažiť v pískaní s parnou lokomotívou. Kto vyhral, to radšej nezverejňujem, lebo nerada prehrávam:-))
Chvíľa, v ktorej sa tlačia do očí slzy, ale my sme zvládli ... tak pol na pol. Jedným očkom slzička a druhým očkom iskrička z nekonečnej radosti na budúce stretnutie... Grzes nám nasadol do vlaku a my tam ...smutní ... na nástupišti...
Vyprevadili sme ho na stanicu (dworek kolejowy) v poľskom Zwardoni a ja som v tejto chvíli slzila na oči až obe. Tým jedným za Grzesom a tým druhým, že prvých 24 rokov svojho života som sa podpisovala ako Janka Zwardoňová:-). S Grzesom sa stretnem ešte veľakrát , s mojím rodným priezviskom ... som sa už raz prevždy rozlúčila:-)
