Asi by to riadne zamávalo naším životom!:-) Človek je od prírody typ súťaživý a tak by sa snažil. Porovnával by si svoju karmu s karmou svojich známych alebo aj neznámych a ... súťažil by!:-) Tiež by boli jasné pravidlá; podľa hodnoty karmy by bol daný cieľ: nebo, peklo, očistec:-). Alebo by sa človek toľkokrát vracal do života, kým by sa konečne raz nevrátil s karmou „výborná“:-).
Určite by sa našli aj takí, ktorí by na info o karme kašľali a žili by si tak, ako keby neexistovala. Niektorým by pomáhala vo chvíľach, v ktorých nie sú si istí správnosťou svojho rozhodnutia (napr. mne!:-)) ).
Často, keď začnem sama so sebou „diskutovať“ o veciach, ktoré nemajú riešenie, zamocem sa ešte viac, než som bola zamotaná pred tou „diskusiou“. Výsledný efekt býva potom podobný, ako sa mi to niekedy stáva pri sledovaní relácie POD LAMPOU: pár hodín strašne zaujímavej debaty, dozviem sa pri tom, čo som ani netušila, vstávam ráno menej vyspatá, ale jednoznačný výsledok sa nedozviem:-)
Napríklad nie som si istá, či existuje jednoznačné DOBRO a jednoznačné ZLO (radšej pripomeniem, že pod tým zlom teraz nemyslím zlo charakteru trestných činov, v tom mám celkom jasno). Väčšina skutkov v živote mi pripadá tak, že čo je pre jednu zainteresovanú stranu dobré (menej alebo viac), je pre druhú zainteresovanú stranu zlé (menej alebo viac). Záleží len na tom, na ktorej strane barikády sa človek (štát, firma, skupina ľudí a pod.) nachádza (alebo z ktorej sa pozerá).
Keď sa mám v niečom dôležitom rozhodnúť, snažím sa aspoň na chvíľku preskočiť na druhú stranu barikády a pozrieť sa aký je výhľad z nej na „moju“ stranu. Lenže aj tak si k tomu pohľadu chtiac-nechtiac nechávam na očiach svoje okuliare (čierne alebo ružové) a tak ten výhľad hrá vo farbách môjho tímu:-) . A vtedy by mi bodlo, keby som sa aspoň jedným očkom mohla mrknúť na karmu svojho rozhodnutia a hneď by sa mi ľahšie dýchalo!:-)
Zopárkrát som v blogových príspevkoch čítala rôzne kritiky na karmu a že načo a že prečo a že zrušiť...
Niééé, niééé! Ja navrhujem, aby karmovanie bolo dokonca rozšírené a zavedené priamo do nášho naozajstného života! Veď ja sa už nemôžem dočkať, aby som sa dozvedela, ako som vlastne žila!:-)) Najviac sa bojím toho ... že sa to ani nikdy nedozviem ...
