Nedotýkať sa kruhov

Mám svoje obľúbené trasy.
Nikdy vopred neviem kam sa vyberiem, rozhodujem sa podľa počasia, času, ktorý mám k dispozícii a momentálnej dispozície.
Najradšej som, keď nemusím prehovoriť ani slovo, len si tak točím nohami a obzerám všetko okolo a nechávam myšlienky bežať ako tie Divoké koně od Jaromíra N.

Mám svoje miesta, kde si na chvíľu posedím v tieni a vnímam stromy a to všetko okolo...

Často sa mi niekto prihovorí, že prečo chodím na cyklotúry sama a či sa nebojím atd...

Obyčajne sa zasmejem a odpoviem: "A čoho by som sa mala báť? Nenosím so sebou nič cenné a v mojom veku sa už ani znásilnenia neobávam":))

Obyčajne sa každý zasmeje a ide po svojom ďalej.

No ale minule som natrafila na jedného empatívneho:)

"Čo vy tak sama?" - pristaví sa.

"Tak mi to vyhovuje, som rada sama na cyklotúrach, ľudí si dosť užijem inde." - odpovedám.

"Ja vám rozumiem. Ja som tiež taký ako vy. Nemám rád, keď mi neustále okolo uší niekto hundre. Jak tá moja. Nie a nie ju zastaviť. Stále dačo má na mňa. A preto najradšej si idem po svojom a mám pokoj." - vysvetľuje mi.

Usmejem sa, prikývnem a pohľadom sa prechádzam po korunách líp, ktoré sú okolo.

"Ona tomu nerozumie a nevie pochopiť, že chcem mať pokoj od blbých rečí. Najradšej si idem po tom svojom, ako hovorím." - stále má potrebu vysvetliť mi to.

"A kde si idete po tom svojom? Neponáhľate sa a neujde vám to?" - pýtam sa skôr preto, aby mu to "jeho" neušlo ako zo zvedavosti.

"Ááále, neujde. Kde by ušli? Však šenk je otvorený až do desiatej a keď je nás tam viac, tak aj dlhšie. Ja mám času dosť." - ochotne mi vysvetlil. 

"Tak dovidenia, nech vás nezdržujem." - sadám na bicykel a odchádzam.

"Nezdržujete, čo by ste zdržovali, počkajú na mňa ... A kedy pôjdete nabudúce okolo..?" - to už som fujazdila po svojom od toho, čo sa tiež tak nerád vykecáva vždy a všade a s hocikým:)