"Jáááj a ty si kto?" -pýtam sa asi 5 dievčat, lebo my sme sa niektoré videli prvýkrát po 40 rokoch a bolo to prvé stretko maturitné po 15 rokoch; presne toľko sme sa nevideli všetky, čo sme tam boli ...
"Som Maja, nevieš ktorá?" - pýta sa ma jedna z nich, ktorú som nevidela 40 rokov a vtedy to bola 50 kilová ryšavka s vlnitými dlhými vlasmi, teraz tu je Maja s prírastkom možno 30 kg, vlasy tmavé a krátke, no panebože, pomáhaj mi otvoriť moju pamäť, lebo tu zažijem fiasko:)
No... bolo fiasko:)
Ja, taký malý egoista, čím sa chválim, kade chodím, som spoznaná každou. Vraj ani tak nie podľa vzhľadu, ale podľa grimás a zvučnosti môjho hlásku som jedinečná!:))
Tak potom to bolo také fajn, že ma ako bývalú predsedkyňu triedy vyzvali na prípitok a slávnostnú reč.
"Baby moje, je nás tu 22, aby sme to všetko stihli, každej dávam 5 minút na vykecanie toho, čo je dôležité. Čiže z toho je jasné, že milencov a choroby vynechávame, lebo to by sme nestihli ani do neviemkedy." - nič lepšie mi nenapadlo. Keď som v citovom rozpoložení, moje nápady sú pacifikované; čušia, sedia a čakajú na svoju vhodnejšiu príležitosť.:)
Môj muž ich ani neviem prečo pomenoval, že časované bomby:))
A tie moje milované baby hovorili tak úžasne, o všetkom, aj tom "zakázanom" , ani som nestihla odstopovať minutáž, len som si stále utierala oči ... a ľutovala, že načo ten mejkap je, keď tak otravuje ...:)
Ach jaj!
19.00 hod. - odchod zo stretka...
Pri dverách na mňa čakala spolužiačka, ktorá bola prvou vdovou, už 30 rokov.
"Som ti taká vďačná, že som nemusela hovoriť o tých milencoch, dobre si to zariadila, že len 5 minút si každej dala. Však ja by som to ani nestihla. Som už tak dlho vdova, že som mala tých milencov asi najviac. Aj ženatí tam boli. Všelijakí. No nechcela som by som o nich.... Ale však o tých chorobách som to tam povedala, aj keď si to zakázala. No aspoň niečo. Nehneváš sa ...?"
No a zas som revala ako malé decko, objala ju a ten môj zvučný hlások zlyhal; si s ním ešte vybavím!:))
Mňa na maturitných stretkách fascinuje aj to, že sa zakaždým o sebe dozviem niečo, na čo som už dávno zabudla, nebolo pre mňa vtedy zaujímavé.
Na tomto stretku som sa o sebe dozvedela 2 veci:
1. Keď bolo obrovské teplo, leto vrcholilo, známky v škole bolo treba opraviť.... Vedela som, že pôjdem pred tabuľu. Obliekla som si na ten deň mamim kožuch a ešte som si omotala okolo krku nejaký kožušinový limec.
A akože sa drkotala od zimy:)
Známku z financií som si opravila:)
2. Náš vyučujúci nikdy nevedel trafiť do správnej triedy, kde mal zrovna hodinu.
Chodil od triedy k triede, kde už hodina začala.
Ja som stála pred tabuľou a "učila":)
Vysvetľovala som, kreslila som kriedou na tabuľu grafy a keď vošiel náš profák po opatrnom zaklopaní do triedy, spýtala som sa "koho hľadáte, prosím?"
Sa mi ospravedlnil a odišiel ...
Keď vybuchol ten rehot, sa vrátil, pochopil, no a ... mi to vrátil:)
Janka Zwardoňová išla pred tabuľu ... no čo iné, na jednotku som to neuhrala:)
Asi som to obkukala z nejakého filmu, nechce sa mi ani dnes veriť, že by som sama od seba len tak z ničoho nič mala taký nápad:)
A toto som si vôbec nepamätala, ešteže viem prečo:).
Moje ďalšie životné zážitky mi to premazali z pamäte ... :)
