2.HAVÁRIAVracala som sa večer unavená z pracovnej cesty. Mala som za sebou 250 km, pred sebou 90 km. A uviazla som na ceste neprejazdnej pre haváriu. Už druhýkrát v ten deň. Nákladné auto s prívesom naklonené krížom cez cestu na zvodidlách. Vystúpila som z auta a išla som zisťovať čo a ako. Už tam boli policajti, tak som sa ich spýtala ako asi dlho bude cesta neprejazdná. Vraj asi hodinu. Vracala som sa k autu a dumala som, či sa mám otočiť a docestovať domov okľukou, alebo počkať ... V tom RUP, PRÁSK, BUM...! Otočím sa a vidím - havarovaný náklaďák zmizol aj so zvodidlami niekde v priekope. Môj egoistický pud sebazáchovy zareagoval ako na povel!:-) Dobehla som k autu, okamžite som využila nečakane uvoľnený jeden jazdný pruh a prechádzajúc okolo dopravákov som od samej radosti otvorila okno auta a zamávala im. Jeden z nich, ktorý mi pred chvíľou dával informáciu o predpokladanej dĺžke neprejazdnosti, za mnou zakričal: "Pani, Vy ale máte šťastie!" 3. JABLKÁV nesamoobslužnom zelovoci som požiadala o kilo - dve jabĺk. Navážili mi, povedali cenu, zaplatila som. Keď som si vkladala jablká do tašky, všimla som si, že tri z asi desiatich boli napoly zhnité. Moja impulzívna povaha zareagovala...:-). Predavačka ich urazene a nahnevane vzala, všetky vysypala späť medzi ostatné, vrátila mi peniaze a nie neprepočuteľne ma "zvozila": "Že sa nehanbíte, pre tri zhnité jablká tu robiť cirkus!"4. Z JANKY JANA:-)Vážne sa volám Janka:-). Mám to meno odjakživa vo všetkých oficiálnych dokumentoch a už som si naň zvykla:-)Niekedy pred dvomi rokmi som si išla dať vymeniť vodičák (ten taký ružový za tiež taký ružový, len tenší:-) ). Bolo to vtedy prikázané nejakým zákonom, išla som ako polovica Slovákov na poslednú chvíľu. Odstála som si, všetci boli nervózni, nevraživí. Najviac tí na druhej strane prepážky:-) Išlo to ako na páse, podala som vypísané tlačivo, fotky, kolok, starý vodičák ... Vyrobili mi nový na počkanie a monológ tej pani za prepážkou bol rýchlejší ako moja reakcia. Len tak, aby reč nestála, počas vyhotovovania nového vodičáku som počula: "Aká Janka?! Čo za Janka? Nie ste predsa malé decko!" Až vonku na chodbe som pozrela a na vlastné oči som videla aké ľahké a jednoduché je z Janky spraviť Janu:-)
Krátke príhody z môjho života
1. PARKOVANIE Viezla som návštevu, išli sme do centra mesta. Len čo som zaparkovala, prišiel k autu policajt a upozornil ma: "Pani vodička, tu nemôžete ostať, toto sú parkovacie miesta vyhradené pre ..." (radšej nebudem konkretizovať:-) ). V tom momente ma nenapadlo na ospravedlnenie môjho priestupku vymyslieť si nič múdrejšie ako: "Prepáčte, ja bez okuliarov nevidím na dopravné značky." Bez mihnutia oka mi veľmi slušne a s úsmevom povedal: "To nevadí, len si preparkujte niekde inde."