Môj prvý deň v práci na moju prvú naozajstnú pracovnú zmluvu po maturite. Šupli ma do učtárne medzi tri ďalšie ženy, v krku som prehĺtala slzy ... Haldy papierov, samé čísla, kalkulačky hrkotali na stole (kdeže nejaké počítače, písal sa rok 1973...), moje nové kolegyne príííšerne staré baby (50,40,35), žiadna sranda, len nuda a otrava... Žiadna prestávka každých 45 minút ako v škole, každá sme čumeli do papierov a mlátili do kalkulačiek a písali súčty ( kladné čísla modrým, záporné červeným perom). Keď som po troch hodinách našla prvú dvadsaťhalierovú chybičku v odvode tržby z predajne, šéfka mi povedala: „Choďte to reklamovať do pokladne k Suchej.“ Išla som na koniec chodby (konečne nejaký pohyb!), zaklepala na dvere s nápisom „Pokladňa“, sedeli tam dve, jedna stará a chudá a druhá mladá a pri sebe, tak som sa spýtala, ktorá z nich je súdružka Suchá, že ma poslali vybaviť reklamáciu ... Tá stará a chudá od zlosti celá sčervenela a povedala mi: „Vypadnite, zmiznite, ale okamžite!“ Tak som sa vrátila do kancelárie a zreferovala som, že súdružka Suchá asi teraz nemá čas, lebo ma vyhodila. A zrazu – rehot nad rehot! „Vy ste ju oslovili Suchá? Veď ona sa volá Poláková! To nemáte ani toľko chochmesu, aby ste si domysleli, prečo jej hovoríme Suchá?“
No jasné, došlo mi ...
Keď som po roku z toho štátneho podniku odchádzala, už som slzy neprehĺtala v krku. Už som im dovolila tiecť z očí. Plakala som úprimne, lebo som cítila, že tie moje tri kolegyne mi po tom roku spoločného spolužitia budú strašne chýbať. Lebo sme sa medzitým skamarátili a už mi ani jedna z nich nepripadala príííšerne stará. O 50-ročnej Pavlínke som už vedela aj to, prečo je doteraz panna; o 40 ročnej Márii som už vedela aj to, že jej muž má milenku a že ... nooo ... ona tiež a o 35 ročnej Marte, že jej muž pije a že ju mláti. Už som žila aj ich životmi, založila som v tom podniku divadelný krúžok a hrávali sme samé humorné divadelné scénky a ... nebola som sama, komu pri odchode z toho podniku tiekli slzičky ...
Že ma počas štúdia na VŠ dvakrát prichytili pri práci s ťahákom ... to ani nestojí za reč:-)
Keď som sa stala „kapitalistkou“, medzi mojich prvých klientov patrili pán Slávik a pán Stehlík. Je zbytočné rozpisovať sa tu o tom, ako som ich v prvom mesiaci spolupráce oslovovala:-). Samozrejme, že zásadne a zakaždým každého z nich presne naopak:-). Moja pamäť je rokmi vycvičená len na čísla; tváre a mená sa mi pletú na počkanie:-)
Neskôr k mojim klientom pribudol pán, ktorý bol majiteľ kaderníctva. V jeden krásny letný slnečný deň zaklopkal na dvere, bol parádne nahodený, usmiaty, dobre naladený, proste super klient!:-) Len ... len ... tie vlasy ....úplne, ale úplne premočené; ako keď ja vyjdem zo sprchy, alebo ... zmoknem:-).
Pozdravili sme sa, privítali, podali si ruky. Celý ten čas som na jeho mokré vlasy pozerala a súčasne sa obzerala k oknu, ale nakoniec som našla odvahu (nemusela som byť až taká iniciatívna:-)) ) a spýtala sa:
„Pán Š......, a odkiaľ ste k nám pricestovali, že máte také zmoknuté vlasy? To Vás niekde po ceste zastihla búrka?“
A pán Š ..... sa zarazil, jeho úsmev evidentne zholyvúdnel (poslovenčený Hollywood:-) ) a vyriekol tú vetičku, pri ktorej by som sa začervenala od hanby, keby som sa to už dávno nebola prácne odnaučila:-) :
„Ale, ale, dievčatá ... Veď to som si schválne kvôli návšteve k vám dal spraviť v mojej firme najmodernejší najnovší účes. Hovorí sa tomu „mokrý efekt“ a je to taký gél. Dovážam ho medzi prvými renomovanými kaderníctvami na Slovensku.“
To sa písal rok 1992 a ja som čumela ako na zjavenie! Toto že je najnovšia svetová novinka? Preboha, tak to ja už môžem ísť do šrotu! Veď ja ani nedokážem s patričným rešpektom prijímať najnovšie svetové novinky v kaderníctve!
Klient mal pravdu. Onedlho toho gélu boli plné obchody a ... aj plné ulice na hlavách ľudí.
Ja som sa už (našťastie) poučila. Už si dávam bacha. Keby sa nejaká stará a chudá mala volať „Suchá“, vyhnem sa osloveniu.
A keď jedného dňa uvidím vojsť do svojej kancelárie klienta aj v neviem akom účese alebo oblečení, pomyslím si, že je to najnovší trend a zdržím sa komentárov:-)
