Veľmi nerada sa verejne vyjadrujem k tomu, čo je mimo mňa.
Veď načo aj?
Svoj názor prezentujem vo volebnej miestnosti.
Navštevujem ju pravidelne, kedy povedia, prídem a "poviem svoje".
Lenže oni mi do toho kecajú aj inokedy.
Keby len raz za 4 roky, to by som ešte nejako preglgla a prebicyklovala:)
Takže teraz tie superdividendy.
Zas ďalší nenápadný a honosne pomenovaný úver štátu?
A na čo asi?
Lekári?
Sociálka?
Súdy?
Školy?
Štátna správa?
Obce?
Cesty?
Atd?
Už som sa mnohých kandidátov na rôznych predvolebných kampaniach pýtala len jedno:
"Viete, do čoho idete? Viete, čo sľubujete? Viete, kde na to vziať?
Viete sa nevyhovárať na tých pred vami?"
To by ste sa čudovali, že KAŽDÝ vedel odpovedať na VŠETKO!
Bez zaváhania.
A po volebnom úspechu?
To som sa (ne)čudovala ja:)
KAŽDÝ vedel vysvetliť, prečo nejde to, čo sľúbil.
Teraz vám všetkým... aj minulým, aj budúcim ... kandidátom na všetky možné funkcie prezradím svoje tajomstvo ...
Že prečo som nikdy nikde nekandidovala a na nič?
Lebo by som sa hanbila sama pred sebou a ešte aj celým svetom:)
(že sľubujem niečo, o čom vopred s istotou viem, že to nejde, že to neviem ... )
Že niektorí nevedia, čo je hanba?
Však to vôbec neva!
Ja zas neviem, čo je superdividenda:)
