Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"...niečo ako oheň, niečo ako dym. Kde som? Kde som? Kedy poletím? Hučí vo mne more, chcem sa skryť, prepadlo sa do mňa tisíc Atlantíd. Celá Zem mi visí na nohách..." (z poézie Miroslava Válka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Michaela Rerková
Milosrdné odlúčenie
Radšej byť s partnerom, ktorý mi nevyhovuje alebo ostať sám? Určite si viacerí ľudia kladú túto otázku. V dnešnej dobe je ťažké nájsť si partnera, ktorý nám vyhovuje po všetkých stránkach. Myslím, že sa taký ani nájsť nedá. Je to každým dňom ťažšie... Ako to zmeniť? Kde nastala tá chyba?
Michaela Rerková
Priatelia v núdzi
V núdzi poznáš priateľa... Tak otrepaná a dobre známa veta. No, koľko pravdy v sebe nesie? Neskutočne veľa. Momentálne to pociťujem aj ja a moja rodina. Po jednej stránke som sklamaná, ale po druhej neskutočne šťastná, pretože sa nám do života vrátili ľudia, ktorí z neho ani odísť nemali. Práve v smutných chvíľach si človek uvedomí koho má pri sebe a koho odohnal.
Michaela Rerková
Nahnevaná!
Čo je vtipné na tom veriť v romantiku, v lásku a mať srdce? Či táto doba je už len pre ľudí, ktorí myslia iba na seba, ktorí si vyberajú partnerov podľa bankového konta a pre tzv. „hajzlov“? Prečo vlastnosti a veci, ktoré boli v minulosti pýchou sú teraz skôr ťažkým balvanom, ktorý nás ťahá k zemi?
Michaela Rerková
Cítiť či uvažovať?
Pamätáte si na motýliky v brušku? Na ten neskutočne dobrý pocit, ktorý je tak intenzívny až nás bolí? Na tú radosť zo stretnutia s milovanou osobou? A potom časom príde rozčarovanie. Človek zistí, že motýliky a tá prvotná radosť nie sú všetko a v živote je potrebných oveľa viac vecí. Príde okamih, keď sa už nepozeráme na toho druhého ako na svoju lásku ale ako na svojho partnera. V tom dokonalom prípade sa obidve možnosti zlučujú a láska je zároveň partner. No nie vždy to tak je. Ako sme tieto dve základné skutočnosti brali, keď sme mali 18 a ako ich berieme, keď máme aj keď len o 7 rokov viac?
Michaela Rerková
Kariéra či kuchynská linka?
Už dlhšiu dobu uvažujem, či rovnoprávnosť mužov a žien je tá správna vec. Prednedávnom som sa rozprávala s jedným mojim známym o tom, že ženy prestali byť ženami a muži mužmi. Už dávno to nie je tak, že žena sa opiera o svojho partnera. Niekedy mám pocit, že sa to úplne otočilo a ženy nielenže musia byť matkami ale aj otcami zároveň.
Michaela Rerková
Nikdy nie som sám - vždy som tu Ja
V poslednom článku som písala o tom ako sa musí človek ľúbiť aby ľúbil okolie. To je asi základ všetkého. Ale stačí to? Ja osobne môžem vyhlásiť, že sa mám rada. Obdivujem na sebe svoje prednosti a zároveň viem v čom sa mám zlepšiť, ktoré charakterové vlastnosti opraviť a čoho sa mám úplne vzdať, aby som bola lepším človekom. Je to náročné – klamať vám nebudem. Ale pri uvažovaní nad sebaláskou mi začala prúdiť v hlave otázka: „Stačí mať sám seba rád, aby som bola v živote a vo vzťahoch spokojná?“
Michaela Rerková
Áno, ľúbim sa!
Je naozaj tak jednoduché milovať sám seba dostatočne? Vážiť si každú svoju chybičku a byť na seba hrdý? Dnes som sa vrátila z krátkeho výletu. Bola som navštíviť mesto, kde som ešte pred pár mesiacmi mala začať žiť nový život. Život dospelého človeka so záväzkami, povinnosťami a akým takým smerovaním do búducnosti.
Michaela Rerková
Ďakujem Vám priatelia!
Kedy človek spozná pravého priateľa? Keď je všetko v najlepšom poriadku a máte okolo seba kvantum ľudí? Alebo keď Vás priatelia ľutujú? Či pravý priateľ povie „na rozum“ aj keď sa to ťažko počúva? Podľa mňa praví priatelia nezabúdajú aj keď sa dlho nevidia a hlavne Vám nedovolia, aby ste rozmýšľali nad minulosťou. Praví priatelia sú Vám oporou, poľutujú Vás, keď je to potrebné ale potom zavelia :“A dosť!“
Michaela Rerková
Vnútorná sebaobrana? Alebo vnútorný sadomasochizmus?
Otvoriť si srdce, či radšej ho uzamknúť na milión zámkov a nikoho do neho nepustiť? Sú chvíle, keď si človek uvedomí, že byť stále niekde za múrom schovaný nie je to pravé. Keď si povie, čo má z toho, že nikomu neverí a nechce nikomu dovoliť, aby ho spoznal taký aký je. Som človek, ktorému bolo už veľakrát ublížené a teraz už len čaká kto bude ďalší.
Michaela Rerková
"Pokroková doba"
Žijeme v modernej dobe, kde ženy zastávajú rovnaké postavenie ako muži. Teda sa aspoň snažia. Nie vždy to vyjde ale to nevadí. Partnerské vzťahy sú brané úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Ženy už dávno nie sú iba pri sporáku a neskončia s prvým chlapom, ktorého stretli ale sú to manažérky s mnohými zdolanými chlapmi na konte. Je táto doba tak pokroková, že láska nie je cit ale obchod?
Michaela Rerková
Láska za všetkých okolností
Sami určite viete aké to je. Neskutočne veľa pokusov a žiaden nevyšiel. Toľko ste sa snažili a predsa nič. Cítite sa ako blázon. V hlave vám začínajú chodiť myšlienky, že predsa len vy niekde musíte robiť chybu a nemôže to byť len okolím. Kde je vlastne pravda?
Michaela Rerková
Chceš ma lebo som to ja!
Čakať a túžiť alebo ísť a vziať si to, čo chceme? Veľakrát som rozmýšľala nad tým, čo je lepšie. Byť tzv. puťkou domácou a otvoriť si ústa iba, keď je to nevyhnutné alebo radšej byť diablom v ženskom tele a robiť to, čo chcem a kedy chcem? Čo je moderné? Stará dobrá „tetuška“ pri sporáku alebo sexica v opätkoch? Či žena musí byť fakt z každého rožka troška?
Michaela Rerková
Strach
Slovíčko, ktoré vyjadruje toľko citov. Slovíčko, ktoré dokáže zmeniť celý tvoj, môj aj náš život. Niečo, čo dokáže ovládnuť celé telo, srdce a myseľ.
Michaela Rerková
Sex či láska?
Byť tvrdý, bez citu a bez možnosti ostatných ľudí, aby do vás videli? Alebo citlivý, otvorený a dobrý? V dnešnej dobe, bojím sa to povedať, ale asi tá prvá možnosť.
Michaela Rerková
Kto je lepší?
Som žena, a preto veci často beriem zložito, komplikovane a ani sama sa nich časom neviem vyznať. Vždy ma napadne len myšlienka, že prečo chlapi myslia tak jednoducho a my ženy si všetko zbytočne komplikujeme. Nad všetkým premýšľame, hľadáme vo všetkom pointu, nejaký význam a niekedy tam nemusí byť nič, a preto si dôvod vymyslíme. V hlavách sa nám premietne celý film čo ako bolo, čo ako je a bude a sme samy so sebou spokojné, lebo sme vyriešili rébus. Našli sme odpoveď na otázku, ktorá vlastne ani neexistovala, a teda nebola ani položená. A potom samozrejme spokojne zaspávame. Niekedy s úsmevom na tvári, niekedy s červenými a uslzenými očami a niekedy s iskrami hnevu v zreničkách. Samozrejme – je to podľa výsledky, ktorý si vymyslíme, domyslíme alebo jednoducho povedané stvoríme.
Michaela Rerková
„Kukuk – kto je tam?“
Jedna dlhá ohnutá čiarka cez celú tvár popri ušiach a vlasoch. Mierne iskričky, čo rozpália všetko okolo. Drobné linky okolo iskričiek...Nemusíte sa báť – nezbláznila som sa. Iba sa usmievam a teším zo života!
Michaela Rerková
Afrodiziakum začiatku dňa
V čom spočíva šťastie? Čo je to pravé makové aj orechové pre nás? Kedy budeme spokojní? Tieto a mnoho ďalších otázok si dávam každý deň. Je to ako pri lete a zime... Keď je vonku horúco – chceme zimu, keď je zima – chceme teplo. Sme strašne nároční a nič nám nie je dobré... A prečo?
