Doslova ju žral, denne aj niekoľkokrát, a to v každej forme - ako prívarok, polievku alebo fazuľový džús.
A v tom bol doberman zakopaný! Nedokázal sa jej zriecť ani pred dôležitou schôdzkou s obchodnými partnermi, ani keď išiel na rande.
Raz tiež sa tak na obed nadžgal prívarku, dal si ešte aj "nášup", sotva si vedel zapnúť sako a vybral sa na obchodné rokovanie do známeho košického podniku. Prišiel o čosi skôr, sedel pri stole sám, dookola takmer nijakí ľudia. Cítil sa v bezpečí, a tak pokojne vypustil jeden zo svojich hrôzostrašných plynových zabijakov.
V momente celý podnik zahalila hmla, čašníčka, ktorá stále obďaleč, sa zviezla k zemi a barmanovi vyletel šejker z ruky.
Gejza videl, že prestrelil, rukami sa snažil rozohnať smradom tehotný vzduch. V tom momente prišli obchodní partneri - mladý muž a pekná brunetka. Prisadli si a kráska akosi čudne krútila nosom. "To je tu stále taký smrad?" - opýtala sa nesmelo. "Nie, asi niečo špeciálne varia" - mystifikoval Gejza. "Iba ak starého tchora" - pridal sa do debaty mladý muž.
Takýchto malérov si Gejza užil už veľa - v divadle i v kine bol len raz a potom tam bola vyvesená jeho fotka s jednoduchým textom- Nežiaduci.
Kolegovia v robote ho prezývali skunk, on sa na nich za to nehneval, vedel, že majú pravdu, ale zrieknuť sa fazule nedokázal. On sám seba nazýval bobofilom.
Samozrejme, bobofília mala vplyv aj na jeho sexuálny život. Žiadna žena s ním dlho nevydržala, bol z toho nešťastný, ale zmieril sa s tým, až kým jedného dňa nepoznal úžasnú ženu.
Povedal si, že ju musí mať za každú cenu, i keby sa mal fazule nadosmrti zriecť. Mal už riadny absťák, ale slovo dodržal - žiadna fazuľa.
Raz ho pozvala k sebe a Gejza bol od šťastia celý bez seba. Pekne ho privítala a usadila za slávnostne prestretý stôl.
Zapálila sviečku a priniesla večeru - fazuľový prívarok s fašírkami.
Minule som ho stretol v Tescu, vozík mal zaprataný fazuľovými konzervami. Spýtal som sa ho, ako sa vyvíja jeho nový vzťah.
Len mával rukou a pomaly kráčal k pokladni.
